Slovensko má Mikiho, Anglosasov posadla láska ku gangom. Stala sa “cool” kriminalita hlavným trendom zábavného priemyslu?

Poviem vám úprimne, film Miki som nevidel. Nie som na to zvedavý a nebudem to podporovať. Pre mňa je to skrátka len položka v dejinách kriminalistiky. Autori filmu sa však vyhovárajú, že predsa je to významný kus našej histórie, a tak naliať do toho projektu peniaze bolo legitímne; nakoniec, oni predsa mafiánsku činnosť nepropagujú…

Lenže ako vám potvrdí každý kolega estetik, divák sa nevedomky prikláňa na stranu hlavnej postavy príbehu. Aj keď neschvaľuje vraždenie, môže v sebe objaviť určité sympatie voči zločincovi, pokiaľ sú zobrazené aj jeho všedné, ľudské stránky (spomeňme len fenomén Kmotra). Môj osobný priateľ sa dokonca po zhliadnutí filmu dušoval, že veď Černák zabíjal len tých, čo ho sklamali…

A tým je teda všetko plus-mínus v poriadku?

Zločin je pre filmárov lákavá téma, pretože ako odvrátená stránka človečenstva zaujíma široké masy, žijúce bežným životom. Nie je to tak dávno, čo sme písali o amerických seriáloch The Penguin a Tulsa King. Oboje sa venujú zločinu a hlavné postavy v nich stvárňujú zločinci (hrajú ich Colin Farell a Sylvester Stallone). Obidva seriály sa stali hitovkami, každý svojim vlastným spôsobom, a to aj napriek tomu, že napríklad Penguin ťahá vyslovene odporná hlavná postava s črtami psychopata. No hlad publika po kriminálnych živloch na obrazovke neutícha, a teraz tu máme na streamovacích platformách akúsi britskú novú vlnu…

Režisérske meno, ktoré príde na um ako prvé v spojitosti Veľkej Británie a gangsterských filmov je zaiste Guy Ritchie. Ten má na konte také divácky úspešné tituly a kultovky ako Zbaľ prachy a vypadni, či Podfu(c)k. Teraz sa postavil za mafiánsky seriál zo súčasného Anglicka s názvom Mobland, teda Krajina zločinu. Hrajú tu hviezdy strieborného plátna ako Tom Hardy, Pierce Brosnan, či Helen Mirren. A ako to už v Ritchieho dielach býva, poskytuje nám podrobný vhľad do zákulisia zločineckej rodiny – so všetkým, čo k tomu patrí, a hlavne poriadnou dávkou násilia.

Tom Hardy tu vystupuje ako Harry, akýsi „riešiteľ problémov” rodiny Harriganových. Celý deň sa naháňa, aby tlmil vášne medzi znepriatelenými rodinami a pritom sa sám snažil udržať pri živote seba a svoju rodinu. Na jednej strane ho teda vidíme ako chladnokrvného zabijaka, ktorý namiesto popravy konkurenta guľkou do hlavy zvolí brutálne pobodanie; na strane druhej tu máme starostlivého otca a milujúceho manžela.

Keď takto rozporuplne zobrazíte zločinca, ktorý sa ničoho neštíti, napríklad ani „pribaliť” do truhly nejakej úbohej starenky iného zločinca, budujete v divákovi zároveň určitý pocit sympatie – veď on za to nemôže, čo sa z neho stalo, monštrum z neho urobili bachari v nápravnom zariadení pre mladistvých, on je hlboko vo vnútri dobrý…

Druhý britský seriál, ktorý už istú dobu beží, a teraz má vonku tretiu sériu, je Gangs of London, Gangy Londýnu. Tu je hlavných postáv hneď niekoľko, majú čas účinkovania rozdelený medzi sebou, a samozrejme, jeden gangster horší, než druhý. Mal by to vyvažovať policajt v utajení, Elliot Finch, lenže ten sa dostáva do špirály násilia, z ktorej niet viac cesty von…

A čo je horšie, zdá sa, že si na tú cestu zvykol a prijal ju – spolu s divákom, ktorý je zvedavý, čo bude ďalej, a tak sa rovnako ako Elliot necháva vtiahnuť do mafiánskych intríg, prestreliek a popráv.

Najlepším hraným filmom sú Vlny, získali deväť cien

Drogy, zbrane, mafie – oba seriály to majú v hojnom počte. Rozdiel je v tom, že Hardyho antihrdina sa snaží násiliu niekedy aj vyhýbať, a siaha po ňom až v krajnej nevyhnutnosti. Vtedy je ale schopný úplných zverstiev – pravda, má ho „ospravedlňovať”, že iba vykonáva rozkazy svojich šéfov a snaží sa prežiť.

Naopak Gangy Londýnu akoby násilie priam milovali. Niet epizódy, kde by nedošlo k niečomu hroznému s esteticky pôsobivým (no emocionálne rozrušujúcim) vizuálom. Len pre ilustráciu: v istej časti skupina nigérijských gangstrov mačetami poodsekáva ruky pracovníkom investičnej spoločnosti priamo v ich kanceláriách…

A inú osobu zaživa zalejú betónom.

Prirátajte si k menovaným seriálom Penguina alebo Kráľa Tulsy, a dostanete celkom slušný obraz o tom, ako dnes zločin na obrazovke predáva. Problém je v tom, že kriminálne konanie je zmierňované, a hoci nie priamo legitimizované (no to už by sme dopadli!), minimálne vyvoláva v divákovi otázky, či sú všetci grázli naozaj až takí zlí, alebo sú len akousi „obeťou” svojej doby…

Priatelia, žijeme časy, keď nie sú hrdinami či ťahúňmi deja vyšetrovatelia, ale „cool” podsvetie.

A to je veľmi nebezpečná hra s divákom.