Môj profil 
Predplatné
Projekt strany Spolu odštartoval pre Simonu Petrík niekedy v čase, keď jej stranícky šéf Radoslav Procházka krátko zažiaril na sociálnych sieťach. Písal sa rok 2016, bolo tesne po parlamentných voľbách a nádejného pravicového politika Procházku sa novinári spýtali, či rokoval s Robertom Ficom (Smer) o zostavení vlády. Teda o niečom, čo do tej doby úplne vylučoval. Kamery vtedy zachytili, ako predsedovi strany Sieť po dotaze preblesklo tvárou celé spektrum emócií a nakoniec zo seba vydal zaskočené “Niee”.
Slováci sa bavili, Simona Petrík a jej kolegovia už toľko nie. Stranu po verejne preukázanej lži predsedu opustili stovky členov a štyria poslanci. Práve oni – spolu s ďalšími “prebehlíkmi” z iných strán – tvoria jadro novej strany Spolu.
Petrík a jej kolegovia totiž nie sú jediní, ktorých minuloročné voľby podnietili k akcii. V novembri prešla dverami ministerstva skupina zakladajúca hnutia Progresívne Slovensko, aby odovzdala svoje vlastné podpisové hárky.
Skúsení vs. nováčikovia
Progresívne Slovensko a Spolu si sú v niečom podobné. Obe strany za svoje priority považujú školstvo a zdravotníctvo, budúcnosť Slovenska vidia v Európskej únii a svojich voličov najmä v strednej vrstve sklamaných aktuálnou ponukou.
Podobná sú aj logá – dva farebne blízke kruhy či polkruhy. Uspieť či vôbec odlíšiť sa od ostatných preto nebude jednoduché.
Simona Petrík je presvedčená, že tajomstvo je v kombinácii nového a starého. Najvýraznejšími tvárami strany sú skúsení politici z iných strán Miroslav Beblavý (predtým Sieť) a Jozef Mihál (predtým Sloboda a solidarita). “Sme už osvedčení, skúsenejší ľudia, na ktorých sa dá spoľahnúť. Rada by som to povedala aj o nich, pretože je známe, niektorí z nich sú aj naši dobrí priatelia, ale nemôžem povedať, že sa na nich dá spoľahnúť, neviem, sú to noví ľudia. Vezú sa na vlne čerstvého vetra. My sme taká kombinácia nového a overeného, ” vysvetľuje pre Český rozhlas Petrik s tým, že dvoch lídrov strany pozná podľa prieskumov 93% Slovákov.
Recept Progresívneho Slovenska je iný. Akademik Michal Šimečka, ktorý má v strane na starosti obsahové a odborné výstupy, doteraz žil v Prahe. Jeho najbližším kontaktom s politikou bolo neplatené členstvo v poradnom zbore dnes už exministra zahraničia ČR Lubomíra Zaorálka (ČSSD).
Šimečka priznáva, že vstup do politiky mu už teraz mení život – aspoň pokiaľ ide o nový pocit zodpovednosti a tiež sťahovanie do Bratislavy.
Niečo podobné zrejme zažíva viac jeho kolegov. Progresívne Slovensko tvoria verejnosti viac či menej známi nováčikovia – riaditeľka spoločnosti Profesia Ivana Molnárová, podnikateľ Ivan Štefunko, odborníčka na kultúru Zora Jaurová. Najbližšie k politike má zrejme Martin Dubec, ktorý viedol stranícky think tank Siete, píše Český rozhlas.
Slovenské médiá Progresívne Slovensko označujú za ľavicovějšiu z obidvoch strán, Šimečka takéto označenie ale odmieta. Strana je podľa neho stredová a chce sa sústrediť najmä na liberálneho voliča.
Strana Spolu so naproti tomu definuje ako stredopravá a rada by oslovila aj konzervatívnejšie publikum. Obe strany ale pripúšťajú možnosť spolupráce, predovšetkým ak bude hroziť, že by hlasy ich voličov vo voľbách mohli prepadnúť.
Existuje ale ešte jedna hrozba väčšia ako tá, že by nemali uspieť vo voľbách – pomyselná čierna diera, do ktorej za posledných 20 rokov na Slovensku spadlo niekoľko politických projektov. “Každý deň mám pred očami skúsenosť zo Siete a uvedomujem si množstvo vecí, ktoré chceme robiť úplne inak,” hovorí Petrík o svojej niekdajšej strane.
Tá po tajných rokovaniach predsedu Prechádzku s Ficom prepadla v prieskumoch na súčasných 0,9% a nič nenaznačuje, že by sa ešte kedy mala spamätať. “Dôvera v politické strany aj vďaka Sieti na Slovensku veľmi klesla. Nebudeme si môcť dovoliť ani najmenšiu chybu, pretože je veľmi veľmi krehká,” dodáva Petrík.
Podľa Šimečku sú z osudu Siete dve poučenia. Jedným je slabina strán, ktoré sú budované na jednej silnej osobnosti. “Druhé poučenie je, že Sieť sa pokúsila replikovať model stredopravej protificovskej opozičnej strany, niečo ako pokračovanie tradície SDKÚ, a to je dnes už málo.” Stredopravých opozičných strán je podľa jeho slov už dosť a zároveň je to model, ktorý sa vyčerpal.
.JPG)
