Si Ťin-pching – záhadný čínsky vládca

Si sa považuje za obnoviteľa strany a jej ústrednej úlohy v spoločnosti, ako aj Číny a jej úlohy vo svete. Zhromaždil viac moci ako ktorýkoľvek čínsky vodca od čias Mao Ce-tunga. S jeho mocou rástli aj ambície Číny. Na päťročnom zjazde strany, ktorý sa začne 16. októbra, bude Si takmer určite poverený ďalším funkčným obdobím najvyššieho vodcu, čím sa možno stane doživotným vládcom. Pochopenie jeho pôvodu a presvedčenia nebolo nikdy dôležitejšie.

Jadrom Siovho plánu je obnoviť komunistickú stranu, ktorá sa vytratila zo života mnohých ľudí. Si dosiahol dospelý vek počas kultúrnej revolúcie, keď Mao rozvrátil spoločnosť tým, že zmobilizoval Červené gardy, aby útočili na intelektuálov a úradníkov, ktorých považovali za nedostatočne lojálnych. Otec pána Si bol mučený. Jeho nevlastná sestra si vzala život. Si bol poslaný na sedem rokov do vyhnanstva na vidiek, aby sa naučil cnostiam tvrdej práce.

Podľa straníckej mytológie táto skúsenosť zmenila pána Si z urodzeného princa na muža z ľudu.Začal sa venovať obnove strany. Strana bola podľa neho jedinou inštitúciou schopnou zabrániť opakovaniu takéhoto chaosu. Preto dávalo zmysel, že sa naňho jej vedúci predstavitelia obrátili v roku 2012, keď si mnohí mysleli, že strana opäť stratila smer. Na jej záchranu podľa nich potrebovala disciplínu a obnovený zmysel pre cieľ.

Čínsky prezident jej to poskytol v plnej miere. Jeho protikorupčná kampaň udala nový tón. Keď sa Si v roku 2012 ujal vlády, Čína sa rýchlo menila. Rastla stredná trieda, súkromné firmy zažívali rozmach a občania sa spájali prostredníctvom sociálnych médií. Odvtedy znovu zaviedol stranu do všetkých oblastí života. V súkromných firmách boli zriadené stranícke výbory a oživili sa na úrovni štvrtí, kde radoví členovia pomáhajú presadzovať jeho politiku “nulového kolaborantstva”. Si vytvoril stranícke orgány s novými právomocami, ktoré majú dohliadať na ministerstvá. Ako sám hovorí: “Vláda, armáda, spoločnosť a školy, východ, západ, juh, sever a stred – strana vedie všetkých.”

Si chce obnoviť Čínu. V roku 2018 sa v novom odhalení prezidentovej filozofie stanovilo desať zásad, ktorými by sa mali riadiť diplomati. Na prvom mieste zoznamu bolo zachovanie autority strany. Na druhom mieste bolo “uskutočnenie omladenia čínskeho národa”. Zatiaľ čo Mao zjednotil krajinu a Deng Siao-pching jej pomohol k prosperite, Si verí, že on bude tým, kto ju opäť urobí veľkou. Hovorí o Západe, ktorý je v úpadku, a o svete, ktorý zažíva “veľké zmeny nevídané celé storočie”. Toto slovné spojenie má korene v ére neskorých Čchingov, keď Čínu ponižovali zahraničné mocnosti.

Nie je nič zvláštne na tom, že veľká mocnosť chce mať veľké slovo v globálnych záležitostiach. Čínsky režim považuje dnešný svetový poriadok za vnucovanie Západu a chce prepísať pravidlá. “Čínsky ľud nikdy nedovolí žiadnym cudzím silám, aby nás zastrašovali, utláčali alebo zotročovali,” povedal minulý rok pri príležitosti stého výročia založenia strany. “Každému, kto sa o to odváži pokúsiť, rozbijeme hlavu o Veľký oceľový múr ukovaný z mäsa a krvi viac ako 1,4 miliardy Číňanov.”

To je hudba pre uši čínskych nacionalistov, ktorí si pána Si ctia. Mnohí z nich sú presvedčení, že Západ je rasistický a egocentrický. Keď v auguste navštívila Taiwan americká predsedníčka Snemovne reprezentantov Nancy Pelosiová, nacionalisti vyzvali na zostrelenie jej lietadla. Sú presvedčení, že Amerika a rastúca aliancia NATO vyprovokovali ruskú inváziu na Ukrajinu, ktorú pán Xi ticho podporuje ako výzvu Západu.

Súboj medzi Čínou a Západom je predovšetkým súbojom medzi konkurenčnými filozofiami. Západné vlády veria, že úspech prichádza, keď sa ľuďom umožní, aby si sami zvolili svoj osud. Čínski vládcovia veria, že jednotlivci musia obetovať svoje slobody, súkromie v prospech väčšieho dobra – ako ho definuje strana. Pán Si sa hlási k maximalistickej verzii tohto princípu.

Peter Kováč