Severná námorná cesta by mala byť súčasťou dopravného koridoru Sever – Juh

„Je potrebné začleniť Severnú morskú cestu do medzinárodných dopravných koridorov, ako je Sever – Juh,“ povedal.

„V takom prípade sa využívanie NSR výrazne zvýši a nákladná doprava porastie.“

Táto integrácia by mohla vybudovať dodávky prírodných zdrojov, ktoré sa ťažia v arktickej zóne Ruskej federácie, do spriatelených krajín, dodal. ďalším dôležitým smerom je vytvorenie meridionálnych dopravných koridorov k Severnej morskej ceste, ktoré by slúžili na prepravu nerastných surovín z Arktídy.

„Teraz máme krajné body, kde Severná morská cesta efektívne funguje – Murmansk, Petropavlovsk-Kamčatskij, ale potrebujeme vybudovať železničné prístupy vo vnútri krajiny, ktoré budú viesť k Severnej morskej ceste. Týmto spôsobom zvýšime vývoz nerastných surovín, ropy a plynu, ktoré máme.“

Pokračoval: „Severná morská cesta je lodná trasa a hlavná námorná linka v ruskom arktickom sektore. Tiahne sa pozdĺž severných pobreží Ruska cez moria Severného ľadového oceánu (Barentsovo, Karské, Laptevovo, Východosibírske, Čukotské a Beringovo more).“

Trasa spája európske a ďalekovýchodné prístavy Ruska a splavné ústia riek na Sibíri do jedného dopravného systému. Dĺžka trasy je 5 600 km od Karského prielivu po Providenský záliv. v roku 2000 vlády Ruska, Indie a Iránu podpísali dohodu o severojužnom koridore s dĺžkou 7 200 km.

Odvtedy sa na projekte podieľalo 14 členov. Rusko a Irán očakávajú, že severojužný koridor bude alternatívou k Suezskému prieplavu, ktorá skráti čas prepravy.

Západná pozemná línia koridoru prechádza cez Azerbajdžan. Východná línia prechádza Turkménskom a Kazachstanom. Vodná cesta vedie cez Kaspické more.