Môj profil 
Predplatné
USA nedokázalo zabrániť tomu, aby Turci kúpili ruský systém PVO S- 400. To, že Turecko jednoducho neposlúchlo a dokonca sa neobáva ani amerických hrozieb vidí celý svet. Ten si takisto všíma, že z USA si ťažkú hlavu nerobia už ani vo Venezuele a Iráne, štátoch, ktoré sa nikdy nesnažili vystupovať v pozícii superveľmoci a sledovali len svoje regionálne ciele.
Mainstream v Európe ani nevenuje veľkú pozornosť ešte jednému tureckému vyhláseniu, ktoré v posledných dňoch odznelo. Erdogan, keď sa mu z USA začali príliš odvážne vyhrážať sankciami, uviedol, že v prípade potreby nebude mať problém nevpustiť viac Američanov na leteckú vojenskú základňu v Incirliku a takisto uviedol, že Turecko môže pre Američanov uzavrieť Bospor.
Podľa ruských analytikov až do takejto fázy situácia s najväčšou pravdepodobnosťou nedospeje, ale ak by im Erdogan naozaj len zakázal prístup na Incirlik (formálne ide o základňu NATO, Britom, Nemcom či Francúzom o zákaze vstupu na základňu Incirlik Erdogan nič nehovoril), tak by to bola taká facka do tváre, že by sa z nej dlho nespamätali.
Pre USA je turecká letecká základňa v Incirliku bytostne dôležitá. Ak by k nej nemali prístup, tak by sa americké nálety v Sýrii či Iraku nesmierne predražili. Cez Incirlik prúdi aj logistická podpora americkým jednotkám na Blízkom východe. Američania sú si od pokusu o štátny prevrat v Turecku v roku 2016 vedomí, že Turci im môžu robiť s Incirlikom problémy, a tak si budujú ďalšiu základňu na okupovaných územiach Sýrie (Tabka).
Samozrejme, Američania majú množstvo základní po celom svete, Incirlik by pohodlne nahradili aj iné základne či už v Grécku, Izraeli alebo Jordánsku. Problém však spočíva v tom, že podobne ako v prípade Severnej Kórey, Iránu, Venezuely, Turecka bude svetová verejnosť sledovať, ako musí bývalý svetový žandár žonglovať a nedokáže si urobiť poriadok s oveľa slabším Tureckom.
V USA nie sú zvyknutí na situáciu, že čoraz častejšie si musia hrýzť do perí a nemôžu rozkazovať tak, ako rozkazovali v období jednopolárneho sveta (1991 – 2008). V Turecku by veľmi radi urobili s Erdoganom rýchly poriadok, už to však nedokážu. A keď príde ďalší turecký krok v podobe nákupu ruských Su-35, alebo v podobe tureckého brnkania po nose v súvislosti s Incirlikom a Bosporom, tak sa americké medzinárodné postavenie ešte viac skomplikuje.
Američania sa veľmi obávajú domino efektu straty svojej moci a vplyvu. Irán, Turecko, Afganistan, Venezuela sú jasnými americkými neúspechmi. Teraz sa začína zaujímavý pohyb v Strednej Ázii a na Kaukaze, ktorý sa takisto môže skončiť americkým rozčarovaním. V rámci NATO sa Američania s určitosťou môžu spoľahnúť len na Poliakov, Rumunov či Pobaltie, význam ďalších štátov NATO je zanedbateľný. Americkým problémom v NATO sú Nemci, Francúzi a Turci, ktorí čoraz častejšie ich ignorujú. Obrovský tlak musia Američania vyvíjať na Nemecko, možno aj preto sa začala nemecká kancelárka Merkelová v poslednej dobe tak často čudne triasť.
Američania v najbližšom období budú smerom voči Rusku značne pritvrdzovať. Keď im nevychádzajú sankcie, budú sa snažiť zastrašiť svojich spojencov, alebo sa budú snažiť ich prinútiť cez nastrčené politické elity čo najviac protirusky orientovať a vyhrotiť. Táto minca má však dve strany. Rusko a Čína americký tlak ustoja, začína sa to zaujímavo dovliť na americkej strane.
.jpg)
.jpg)
