Rezort zdravotníctva povolal “renomovaných vedcov”, aby opravili výroky Blahu, Fica a Pellegriniho o očkovaní. Nikdy sme nehovorili o tom, že by vakcíny nemali mať vedľajšie účinky, argumentujú

Ministerstvo zdravotníctva SR ministra Vladimíra Lengvarského (OĽaNO) včera na sociálnej sieti informovalo o aktivite, v rámci ktorej známi slovenskí vedci “opravili” výroky politikov parlamentnej opozície o očkovaní proti ochoreniu covid-19.

14. 10. 2021 | Z domova | 5 min. čítania | 0 komentárov |

Na snímke Pavol Čekan a Boris Klempa

Bratislava 14. októbra 2021 (HSP/Foto:TASR-Martin Baumann)

▶ ❚❚ ↻

Rezort ministra generála Vladimíra Lengvarského tvrdí, že Slovensko patrí vo vyspelom svete medzi ojedinelé prípady krajín, v ktorých politickí lídri parlamentnej opozície nie sú zaočkovaní a patria k najvplyvnejším hlasom, ktoré očkovanie spochybňujú.

Kvôli tomu dalo ministerstvo priestor “renomovaným vedcom” – Pavlovi Čekanovi, Borisovi Klempovi a Milošovi Jeseňákovi – aby opravili niektoré výroky politikov o očkovaní. Ide o vedcov, ktorí radili vláde pri zvládaní covidovej pandémie a vďaka ktorých radám zomrelo na Slovensku 12 500 ľudí a ako krajina sme dopadli ako jedna z najhorších vo vyspelom svete.

Títo “odborníci”, ktorých rady spôsobili na Slovensku jednu z najhoršie zvládnutých pandémii celosvetovo si ako prvý zobrali do parády výrok šéfa Smeru-SD Roberta Fica. Ten v septembri tohto roka vyhlásil: “Poznám aj smrteľné prípady z vlastnej rodiny, keď ľudia po očkovaní padli ako kabele.”

Vedec a biochemik Pavol Čekan na to reaguje: “Netuším o akom prípade pán Fico hovorí, nevieme to verifikovať. Nevieme, o koho išlo, či sa to skutočne stalo a ak sa aj niečo podobné udialo, či to malo akýkoľvek súvis s očkovaním. Strašiť ľudí podobnými neoveriteľnými príbehmi bez kontextu a základných faktov o očkovaní je absolútne nezodpovedné a nevhodné od významného politika. Takéto niečo nerobia žiadni seriózni politici nikde inde v Európskej únii,” vyhlásil Čekan politicky namiesto odborne.

Čekan doplnil, že vo všeobecnosti je vraj úmrtí, ktoré majú skutočný a dokázaný súvis s očkovaním, len minimálne množstvo. “Vakcíny sú bezpečné, používajú sa na celom svete a pravdepodobnosť, že sa človeku niečo vážne stane kvôli očkovaniu je mizivá. Najmä v porovnaní s vážnymi rizikami, ktoré predstavuje Covid a to aj pre mladšie vekové ročníky.”

“Na Slovensku máme doteraz potvrdené 4 úmrtia, kde bol po pitve preukázaný možný alebo pravdepodobný súvis s očkovaním. Do dnešného dňa zomrelo na Slovensku na Covid 12 752 ľudí a celkovo v súvislosti s Covidom viac ako 15 250 ľudí,” obhajoval Čekan vakcíny štyrmi prípadmi, kde sa už vplyv vakcíny na úmrtie očkovaného nedal nijako odškriepiť. Trendom totiž bolo poprieť vplyv vakcíny na úmrtia a rôzne zdravotné problémy všade, kde sa to len trochu dalo. Pritom v najzaočkovanejších krajinách sú pozorované “nevysvetliteľné” nadbytočné úmrtia. Teda úmrtia nad normálny priemer, ktoré nie sú spôsobené covidom a je veľmi pravdepodobné, že sú spôsobené očkovaním. Viac si o tom môžete prečítať TU.

Potom prišli na rad nedávne slová poslanca NR SR Ľuboša Blahu (Smer-SD) tiež o vedľajších účinkoch očkovacích látok. “Hovorili, že vakcína nemá vedľajšie účinky. Len na Slovensku je k dnešku hlásených vyše 1 000 závažných prípadov, medzi ktoré patria infarkt či mozgová príhoda. A aj smrť. Mňami. ”

Na Blahu zareagoval virológ z Biomedicínskeho centra SAV Boris Klempa: “Žiadna štátna inštitúcia alebo relevantný vedecký hlas tu nikdy nehovoril o tom, že by vakcíny nemali mať vedľajšie účinky. Naopak, od začiatku sa starostlivo skúmajú a otvorene komunikujú vedľajšie účinky vakcín proti Covidu,” potvrdil vedec výroky Blahu.

“Vďaka tomu vieme, že vakcíny sú bezpečné. ŠÚKL v súčasnosti eviduje viac ako 1 000 podozrení na závažné vedľajšie účinky vakcín proti Covidu pri takmer 2,5 miliónoch zaočkovaných. Slovo “podozrenie” je tam dôležité, pretože do tohto čísla sa ráta všetko, čo ľudia nahlásia. Nie všetko z toho však má skútočnú súvislosť s očkovaním.”

Klempa podotkol, že pre porovnanie, viac ako 50 000 ľudí bolo na Slovensku hospitalizovaných s Covidom a mnohí z nich majú dlhodobé následky. Je to neporovnateľné riziko oproti zriedkavo sa vyskytujúcim závažným vedľajším účinkom vakcín. Ale hlavne chcem zdôrazniť, že žiadnu lepšiu alternatívu, ako si zásadne znížiť riziko ťažkého priebehu, jednoducho nemáme.”

Ministerstvo zdravotníctva povolalo odborníka aj na okomentovanie výroku lídra strany Hlas-SD Petra Pellegriniho zo septembra tohto roku: „Najnovšie štúdie ukazujú, že ľudia, ktorí prekonali Covid aj s príznakmi, majú pravdepodobne vyššiu imunitu ako dvakrát zaočkovaní.”

Podľa imunológa a primára Oddelenia klinickej imunológie a alergológie Miloša Jeseňáka je pravdou, že prekonanie infekcie zabezpečuje pomerne slušnú ochranu proti ochoreniu Covid-19. “Na porovnateľnej úrovni ju dokážu zabezpečiť aj vakcíny, avšak bez riskovania následkov Covid-19. Oba druhy ochrany sú teda účinné, no ani jedna z nich nie je 100-percentná a nekonečná.”

Podľa Jeseňáka s odstupom času po očkovaní klesá ochrana. “Avšak pretrváva vysoká miera ochrany proti ťažkému priebehu Covidu a úmrtiu a aj po prekonaní infekcie ochrana klesá, najmä vo vzťahu k nových genetickým variantom vírusu.” (Ako to je naozaj podľa najnovšej štúdie o trvaní ochrany po prekonaní covidu si môžete prečítať TU)

“Citovaná štúdia z Izraela potvrdila výbornú ochranu po prekonaní, aj po očkovaní. Avšak v prípadoch, kedy došlo k infekcii dávnejšie počas prvej vlny a na začiatku druhej vlny, miera ochrany už nebola až taká výrazná, ako pri prekonaní Covidu tento rok. Najlepšie chránení boli tí, ktorí aj prekonali infekciu a neskôr sa dali zaočkovať.”

Imunológ dodáva, že v prípade verejne známych osôb, ako je Pellegrini, nejde len o ich individuálnu mieru imunity. “Očkovanie politických lídrov je dôležité aj ako pozitívny signál pre ľudí, ktorí im dôverujú. Verejne známe osoby, ktoré prezentujú negatívny alebo nejasný postoj k očkovaniu, prispievajú k pomalému tempu očkovania a žiaľ ohrozujú zdravie tých, ktorí im veria.”

Pošlite nám tip

NAŽIVO

Slovenská ekonomika vstupuje do nového roka s pomalým rastom a prísnymi rozpočtovými cieľmi. Do popredia sa dostávajú témy, ako sú deficit verejných financií, neistota na trhu práce či vývoj cien nehnuteľností.