Odzvonilo hegeromatovičovskej garnitúre nehanebných klamárov a bezočivých egomaniakov. Po troch šialených rokoch ich vyčíňania, ktoré vlastne ani nikdy neboli ničím iným než bláznivou korupčnou a vlastizradnou jazdou z kopca, a ktoré najmä v poslednej fáze boli už len holou trápnosťou, je tu konečne koniec.

Je tu striedanie stráží, na ktoré mnoho ľudí tak túžobne čakalo. Títo plagiátori, hašterivci, amatéri definitívne odídu. Vlastne ani nestojí za to, venovať slová a riadky opisovaniu toho, prečo a ako nakoniec takto neslávne skončili – hlavne že už vypadnú, teraz z dôvodu psychohygieny už len čím skôr vypustiť z hlavy, že vôbec existovali.

Keby odišli pred rokom, tá trápnosť mohla byť menšia – tragickí protagonisti tejto éry teraz odchádzajú s korupčnou hanbou, ktorej kus je prilepený aj na krásnych šatách pani prezidentky, či sa jej to páči alebo nie. No ale nevadí, tak či onak je to teraz už všetko definitívne históriou. Jedna éra sa skončila, ďalšia sa začína.

Človek by si zhlboka vydýchol, lenže… Namiesto Matoviča, Hegera, Sulíka, Naďa, Remišovej prichádza niečo, čo môže byť ešte horšie. Prichádza vláda „úradníkov“, vláda ľudí vybraných a dosadených prezidentkou, čo si nemálo ľudí prekladá tak, že budú dosadení istým veľvyslanectvom.

Bude to vláda, ktorá neprešla voľbami, nebola demokraticky zvolená, a teda by mala iba „kúriť a svietiť“. Teda nemala by prijímať žiadne rozhodnutia zásadného charakteru – lenže kto by im v tom mohol zabrániť? No, mohla by to urobiť prezidentka. A tu je práve kameň úrazu: bude Zuzana Čaputová dostatočnou garanciou, aby tí ľudia nekonali proti záujmom Slovenska a slovenského národa? Odpovedali ste si sami.

A treba zdôrazniť: pre občanov je tu jasná správa, že po Matovičovi a Hegerovi ďalším premiérom v skutočnosti nebude človek menovaný Čaputovou, ale Čaputová sama. Tá takzvaná úradnícka vláda bude vlastne vláda Zuzany Čaputovej. Takýto monopol na moc, taká koncentrácia moci v jedných rukách tu už dlho nebola.

Čaputová bude môcť v plnej kráse predviesť svoje schopnosti, ale tiež svoj charakter a svoj politický profil. História má takýto zvláštny, svojský zmysel pre humor: k totálnej moci v štáte sa teraz zvláštnym rozmarom osudu (alebo čohosi iného?) nedopatrením dostala marketingová osoba, ktorá je na vládnutie úplne nevhodná, nemá na to danosti, nech to berieme z hľadiska potenciálu osobnostného, intelektuálneho, odborného, morálneho či akéhokoľvek iného.

Panteón úradníkov, ktorý v najbližších dňoch pani prezidentka vystavia, bude stáť pred jedinou výzvou: koľko slušnosti v sebe nájdu, aby odolali pokušeniu zneužiť situáciu a realizovať svoje chúťky na divoko progresívnu jazdu, na ktorú, ako som už spomenul, nemajú morálne právo, ale ktorú by im okolnosti mohli umožniť.

To je to, čoho sa teraz všetci normálni občania obávajú. To je to, čo tu teraz reálne hrozí. Tí ľudia majú takmer pol roka na to, aby urobili, čo im prezidentka a jej majitelia dovolia či prikážu. A teraz to bude iba o tom, do akej miery sa budú vo svojej spanilej jazde krotiť – do akej miery v nich prevládne slušnosť a zdravý rozum alebo naopak, lákanie využiť príležitosť, ktorá sa už viac nenaskytne.

Vy si čo myslíte, ktorá možnosť je pravdepodobnejšia?

PREČÍTAJTE SI EŠTE

Mimoriadne vyhlásenie Eduarda Hegera – končí

Je to definitívne: Slovensko bude mať úradnícku vládu. Čaputová prezradila prvé meno a podmienky