Protesty a zákulisný boj o moc

Z politického pohľadu je ich snaha pochopiteľná. Prehrané voľby, znamenal pre nich stratu moci výkonnej. Úrad ŠP je ďalšou baštou, o ktorú sa mohla súčasná opozícia oprieť a ak Robert Fico resp. Peter Pellegrini „nestratí nervy“ stane sa tento úrad o pár dní minulosťou. Preto aj najviac výziev, či už od Richarda Sulíka alebo Michala Šimečku smerovali k Pellegrinimu, v ktorom ako jedinom vidia malý záblesk nádeje. Môžeme konštatovať, že márne. Schizofrenicky pôsobilo vyjadrenie Michala Šimečku, keď na jednej strane apeloval na predsedu parlamentu, na jeho svedomie, na vyhlásenia, ktoré urobil v minulosti, aby ho v zapätí dehonestoval a označil ako Ficovu „podržtašku“.

Snahou protestov je vytvoriť v spoločnosti obraz protispoločenského živlu a triedneho nepriateľa Fica a jeho partajníkov. Zasiať v ľuďoch strach a obavy zo straty právneho štátu. Pri ich obhajobe lídri opozície neváhali vytiahnuť ani slovník Igora Matoviča, a preto viac krát zazneli slová ako „promafiánsky balíček“ , „promafiánska koalícia“, „promafiánske návrhy. Matoviča z pochopiteľných dôvodov nepozvali, ale trpká pachuť „matovčiny“ bola prítomná od začiatku. Túto rétoriku s cieľom ešte viac navodiť dojem strachu z neistej budúcnosti, vygradoval Michal Šimečka, vyjadrením, že …. znovu zveríme tento štát do rúk Bödöra a Kočnera.

Organizátori demonštrácie sa celý čas snažili navodiť dojem, že ide o celoslovenský, resp. celospoločenský akt odporu. Niekoľko krát vyzdvihli veľkú účasť. Pričom, v Bratislave sa podľa niektorých odhadov zišlo maximálne 10 000 protestujúcich. Milan Majerský, predseda KDH, upozornil na „plné“ námestie v Košiciach, kde sa zišlo zhruba 2 000 ľudí, podobne aj v ostatných krajských mestách Nitre, Banskej Bystrici a ostatných. Michal Šimečka hovoril o akejsi vôli 100 000 ľudí, po ktorej sa podľa neho dnes šliape, s cieľom umocniť celospoločenský charakter protivládnej demonštrácie.

Kto vystúpil na pódiu

Ako už býva zvykom, ešte z čias bývalého režimu nesmel na pódiu chýbať zástupca hereckej obce, tentokrát v podobe osoby Magdy Vášáryovej. Jej prejav vyznel z veľkej časti nostalgicky, kedy si Magda zaspomínala na časy spred roku 89. Menovite na rok 1948, obdobia uchvátenia moci komunistami v ČSR, 1968 – okupáciu Československa a samozrejme rok 1989. Nezabudla spomenúť ako sme „MY“ pocítili prílev nádeje v roku 1998, keď sa za výdatnej zahraničnej pomoci podarilo odstaviť od riadeniu štátu vládu Vladimíra Mečiara a nainštalovať štvorkoalíciu Mikuláša Dzurindu. O tom, za koho Magda Vášáryová považovala „MY“, by sa dalo polemizovať. Samozrejme, nezabudla ako správna euroobčianka, spomenúť smerovanie Slovenska, ktoré má byť výhradne a jednoznačne na Západ, v duchu hesla „s EÚ na večné veky nikdy inak“.

Na proteste vystúpil aj historik Ústavu pamäti národa Patrik Dubovský, ktorý sa stal mediálne známym, keď podal trestné oznámenie na Ľuboša Blahu v súvislosti so Che Guevarom, ktorého obraz umiestnil vo svojej kancelárií. V dosť nevýraznom prejave sa snažil navodiť akoby nástup atmosféry a praxe, ktorá pripomínala obdobie spred roku 89.

Protestné zhromaždenie zakončil svojim vystúpením bývalý biskup Róbert Bezák. Aj z jeho úst zazneli typické, dnes už pojmovo vyprázdnené frázy ako bratstvo, rovnosť, sloboda. Bezák neváhal toto „celospoločenské“ vzplanutie dokonca požehnať. Čo veľmi trefne komentoval Edo Chmelár vo svojom statuse: „Bolo to totiž po prvýkrát od čias Jozefa Tisa, čo sa vysoký cirkevný hodnostár tak otvorene a jednostranne zapojil do politiky.“ Bude zaujímavé sledovať, ako sa k tomu postaví Konferencia biskupov Slovenska. V roku 2020, po stretnutí spišského biskupa odriekol svoju účasť kňaz Marián Kuffa na modlitbe za zrušenie Istanbulského dohovoru. Dôvodom bola vraj politizácia podujatia. Programom sprevádzala „tátokrajinistka“ Kristína Tormová.

Celkovo, počas takmer hodinovej protestnej akcie, zaznelo slovo Slovensko len raz a to praradoxne z úst Michala Šimečku. Zákon s veľkou pravdepodobnosťou prejde, čo však môže ovplyvniť jeho platnosť je podanie na ústavný súd (ÚS), ktoré avizoval Šimečka. Netreba zabúdať, že sudcov ÚS menovala Zuzana Čaputová a ostáva jednou z mála inštitúcií, o ktoré sa môže opozícia ako-tak oprieť.

V nasledujúcich dňoch budeme svedkami zúrivého boja opozície proti zrušeniu špeciálnej prokuratúry, čo je defacto zástupný boj proti Robertovi Ficovi, ktorému budú sekundovať útoky z protivládnych médií typu Denník N, SME a im podobným. „Alea iacta est“ kocky sú hodené a Robert Fico to vie, niet cesty späť. Ak by teraz cúvol mal by veľmi pravdepodobne nepríjemné „déjá vu“ z roku 2018.