Šokujúce, kam za predošlých vlád išli státisíce eur

Štátne peniaze, teda tie, ktoré boli vytiahnuté aj z vášho vrecka, majú slúžiť čo najväčšiemu množstvu obyvateľstva s tým, aby prinášali všeobecný osoh a neprehlbovali spoločenskú roztrieštenosť. Hádam sa na tomto tvrdení zhodneme aj s liberálmi a predstaviteľmi opozície. Lebo ak nie, potom je chyba v ich prijímači, a nemáme o čom diskutovať…

Toto je určené tým, ktorí disponujú porozumením a sú úplne pri zmysloch:

Predstavte si, že za predošlých vlád išli státisíce eur na také kultúrne projekty, ktoré sa programovo zameriavajú na život sexuálnych menšín. Neevidujem vznik jediného nového rómskeho či maďarského divadla – zato LGBTi projekty kvitli ako huby, či skôr dúha po daždi…

To by samo o sebe nebolo novinkou. Avšak rozsah, v akom bývalí ministri kultúry podporovali tieto aktivity, je šokujúci. Tak napríklad len Filmový festival inakosti získal za dvanásť rokov svojej existencie od štátu vyše dvesto tisíc eur. Na čo, na premietačky a prenájom kinosál?

Ako jediná šéfka rezortu odmietla financovať LGBTi projekty ministerka Ľubica Laššáková (r. 2019 SMER, dnes HLAS). Krajcer, Maďarič, Milanová či Hroncová už také „zábrany“ nemali. A tak si istá „Iniciatíva inakosť“ mohla propagovať svoj životný štýl za peniaze daňových poplatníkov. Dobre počujete: Propagovať. Veď o čo iné tu ide? Jedine o snahu normalizovať menšinové sexuálne praktiky pod záštitou ľúbivého hesla „Láska je láska“. Tieto trendy sa pretláčajú všade, vrátane škôl či detských knižiek – nie raz sme na túto tému upozorňovali v samostatných článkoch.

Preto niet divu, že keď odrazu príde ministerka s jasnými hodnotami, aké vyznávali naši rodičia aj starí rodičia; teda s hodnotami nadčasovými (nemusíme im hovoriť konzervatívne – jednoducho sú štandardom), tak zástupcovia „písmenkovej polievky“ dvíhajú v rozhorčení hlas!

Patria sem aj „špecialisti“ na rodovú rovnosť s názvom Nomantinels. Taká bratislavská mimovládka, treba dodať viac?Za tie roky si od rôznych ministrov nazbierali vyše stosedemdesiattisíc eur. Vieme, na aké účely – stačí zablúdiť na ich webstránky. Urobil som to za vás v mene všeobecnej ochrany nervového systému:

Divadelnú hru Pandémia+ promujú týmto textom: „Šteklivé bozkávanie sa v klube by bolo predzvesťou vášnivej noci dvoch príťažlivých mužov, keby jeden z nich neskrýval tajomstvo a druhý nedostal strach.“ Nechcem vedieť, čím tým tajomstvo nebol vírus HIV, pretože aj jeho „odtabuizovaním“ sa podobné neziskovky zaoberajú…

Lenže na AIDS nie je čo odtabuizovať. Treba sa jednoducho vyhýbať takému životnému štýlu, pri ktorom toto ochorenie hrozí. Hlavne jeho nositeľov prosím, že keď budete ležať s nejakým úrazom v nemocnici, nezabudnite sestričke, ktorá príde na odber krvi, spomenúť, že máte taký malý problém…

Jeden poslanec na to vraj zabudol a bolo z toho pomerne dosť veľké haló.

Ale pozor, čo sa ďalej uvádza k danej hre: Premiéru inscenácie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. Inscenáciu finančne podporil aj Bratislavský samosprávny kraj, Ministerstvo kultúry SR a Goetheho Inštitút.

Nuž a prístupná je od 16 rokov.

Blahoželám organizátorom a tvorcom i podporovateľom k systematickej deštrukcii krehkej mysle mladého človeka, ako aj k šíreniu pochybného životného štýlu za štátne peniaze. Ako ináč nazvať príbeh, v ktorom dochádza k „šteklivému bozkávaniu“ atraktívnych mužov v nočnom klube? To čo chcete divákovi „predať“, že homosexualita je „sexy“? Ten maliar Dúbravský je aspoň úprimný v tom, že kreslí mužskú masturbáciu s plnotučným modelom…

Ale No mantinels majú omnoho bohatšiu ponuku. Kto rád číta aj malé písmenká, dozvie sa, že v roku 2019 uviedli „inscenáciu Príbeh geja a príbeh lesby, ktorá bola súčasťou 3 festivalov (Divadelná Nitra, Ochotníci a Festival Error) a predstavenia sa zúčastnila aj Prezidentka SR.“

Jaj, no potom pardón. Keď prišla jej excelencia pani prezidentka, potom to musela byť záležitosť celoštátneho významu. Na 80. výročie SNP sa síce dostaviť nemohla (verme, že veľmi chcela, ale z objektívnych príčin „nevydalo“), ale účasť na príbehu geja a lesby to spoľahlivo kompenzuje.

Rozum ostáva stáť.

A to tu máme ešte organizátorov dúhových pochodov v hlavnom meste a v Košiciach s ich vlastnými rozpočtovými požiadavkami…

Chápe široká verejnosť, že na podporu týchto okrajových projektov malej skupiny ľudí, ktorí vťahujú do svojich hlučných a farebných „šou“ naivnú, dobromyseľnú mládež, išli státisíce eur? Ktoré mohli byť použité, čo ja viem, na nákup medicínskych potrieb pre seniorov alebo nemluvňatá narodené s vážnym postihnutím?

Alebo, keď už máme ostať v kultúrnom sektore, sa za tie peniaze mohli natočiť pôvodné televízne inscenácie či rozhlasové hry. Nie na štýl Soltészovej Svine – ale také, ktoré by mali ako úroveň, tak nadčasovú hodnotu.Jednoducho, umenie pre nás všetkých. Tak to káže zdravý rozum a logika, pokiaľ je niečo dotované z verejných zdrojov. Všetko ostatné je obyčajné vyciciavanie.

Učiní tomu Šimkovičová definitívny koniec?

Prečítajte si tiež:

• Herci sa opäť vyfarbili: Už do štrajku vťahujú aj malé deti!
• Ľudsko-právnych aktivistov Rady OSN pre ľudské práva trápia na Slovensku najmä práva LGBTI+ komunity