Ľudsko-právnych aktivistov Rady OSN pre ľudské práva trápia na Slovensku najmä práva LGBTI+ komunity

Materiál na rokovanie predložilo Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky. Odporúčania dostala SR ako výstup zo 4. kola mechanizmu Univerzálneho periodického hodnotenia (UPR) Rady Organizácie Spojených národov pre ľudské práva, ktoré sa konalo v máji 2024 v Ženeve.

Medzivládne vzájomné hodnotenie 193 krajín prebieha periodicky od roku 2008. Jeho štvrtý cyklus začal v Novembri 2022 (). Hodnotiaci mechanizmus Rady vyzýva štáty, aby sa podrobili vzájomnému hodnoteniu svojich záznamov v oblasti ľudských práv každých 4,5 roka. UPR poskytuje každému štátu možnosť pravidelne podať správu o opatreniach, ktoré prijal na zlepšenie situácie v oblasti ľudských práv vo svojich krajinách a na prekonanie problémov, ktoré bránia uplatňovaniu ľudských práv. A zároveň a prijímať odporúčania – na základe podnetov viacerých zainteresovaných strán a správ pred zasadnutím od členských štátov OSN na neustále zlepšovanie.

Ako je uvedené v predkladacej správe k vlastnému prerokovanému materiálu odporúčania adresované inými členskými krajinami Rady poukazujú na oblasti ochrany ľudských práv, v ktorých Slovensko podľa Rady zaostáva, resp. nenapreduje dostatočne. Implementáciou odporúčaní by malo dôjsť k posilneniu systému ochrany a podpory ľudských práv v Slovenskej republike.

Samotný materiál, keďže ide o odporúčania, nemá pre SR záväzný charakter. Na druhej strane, nie je možné očakávať, že odporúčania, ktoré vláda SR akceptuje, bude následne ignorovať. Naopak dajú sa očakávať implementačné opatrenia garantované jednotlivými gestormi na splnenie odporúčaní. Navyše ak vláda SR vo svojom schválenom uznesení uložila kompetentným akceptované odporúčania priebežne implementovať. A preto je dôležité, aké stanovisko vláda k jednotlivým odporúčaniam uviedla.

Ministerstvo navrhlo 39 odporúčaní neakceptovať vôbec a 10 akceptovať čiastočne. Z uvedeného vyplýva, že aktuálna vláda SR určuje, ktoré odporúčanie akceptovať odmietne.

K návrhu slovenského stanoviska prebehlo medzirezortné pripomienkové konanie. Ministerstvo zahraničných vecí obdržalo 34 pripomienok, z toho 7 zásadných. Odmietlo akceptovať 25 pripomienok. Pri pohľade do dokumentu hodnotiaceho pripomienky je evidentné, že ministerstvo akceptovalo viac-menej len formálne pripomienky. Pričom neakceptovalo vecné pripomienky Konferencie biskupov Slovenska (KBS), z ktorých všeobecná sa týkala spôsobu, ako sa v dokumente v rozpore s našou ústavou používa pojem „rod“, anglicky „gender“ a pojmy rodovej terminológie vôbec. Viac k tomu ako ministerstvo s pripomienkami naložilo v hodnotiacej správe (tu).

Na objasnenie akým spôsobom samotné odporúčania pre SR (veľké množstvo sa týkalo práv LGBTI komunity) vznikli, je dôležité uviesť, z čoho Rada vychádzala. Jedným z východiskových dokumentov pre posudzovanie Slovenskej republiky členskými štátmi OSN a Radou bola situačná správa o ochrane ľudských práv v Slovenskej republike. Ďalším zdrojom informácií boli odporúčania zmluvných orgánov OSN a osobitných procedúr Rady vypracované Úradom vysokej komisárky OSN pre ľudské práva, ako aj podklady medzinárodných alebo mimovládnych organizácií a iných relevantných subjektov.

Samotný fakt, že odporúčania vznikli po teroristickom čine na Zámockej ulici v Bratislave, ktorý bol aj podľa Ministerstva Spravodlivosti „namierený voči LGBTI menšine“, mohol nabudiť rôznych ľudsko-právnych aktivistov, aby zvýšili tlak na štátne orgány, aby došlo k posilneniu práv LGBTI komunity na Slovensku, čo sa dialo bezprostredne nielen na Slovensku, ale aj na pôde Európskeho parlamentu.

Slovensku bolo adresovaných 242 odporúčaní, čo predstavuje významný nárast oproti predošlému hodnoteniu. Vtedy sme ich dostali 146. Členské štáty Rady OSN sa vo svojich odporúčaniach sústredili na tieto oblasti:

– sloboda médií a bezpečnosť novinárov (niektorí žiadali zrušenie trestného činu ohovárania);

– boj proti rasizmu, rasovej diskriminácii, nenávistným prejavom a extrémizmu;

– súdnictvo, spravodlivosť a boj proti korupcii;

– práva detí;

– práva osôb so zdravotným postihnutím;

– postavenie rómskej komunity a odstránenie jej diskriminácie, osobitne zlepšenie prístupu k vzdelaniu, zdravotnej starostlivosti, či bývania;

– práva osôb patriacich k národnostným menšinám;

– rodová rovnosť;

– boj proti násiliu na ženách;

– postavenie Slovenského národného strediska pre ľudské práva;

– migrácia a integrácia cudzincov;

– zopakovalo sa odporúčanie na ratifikáciu Dohovoru o právach migrujúcich pracovníkov;

– značná časť odporúčaní bola zameraná na boj proti diskriminácii osôb LGBTI+.

Vládou SR akceptované/ neakceptované odporúčania

Ťažko sa vysvetľuje, že vláda SR v jednom odporúčaní (5) ratifikovať Medzinárodný dohovor o ochrane práv všetkých migrujúcich pracovníkov a členov ich rodín  SR odmietla, pričom v zdôvodnení uviedla, že   SR má v príslušných právnych predpisoch ochranu práv cudzích štátnych príslušníkov a ich rodinných príslušníkov zabezpečenú, a v druhom (8) s ratifikáciou tohto dohovoru súhlasí.

Pozitívne sa dá hodnotiť, že vláda drží pozíciu SR ohľadom požiadavky na ratifikáciu Istanbulského dohovoru, keď túto naďalej odmieta. Oceniť sa dá snaha o posilňovanie ochrany práv detí, žien a osôb so zdravotným postihnutím, či úradu verejného ochrancu práv. Vláda odmietla akceptovať požiadavku na odstránenie rasovej diskriminácie prisťahovalcov, žiadateľov o azyl a osôb so zdravotným postihnutím (56), keďže nemá žiadne povedomie, že by v azylových centrách k diskriminácii dochádzalo.

Ľudskoprávnym aktivistom z mnohých krajín Rady leží na srdci „neúplné uplatňovanie antidiskriminačného zákona voči všetkým možným skupinám, voči ktorým sa uplatňovať dá (44-55). A vláda sa rozhodla akceptovať, že zvýši úsilie na jeho uplatňovanie.

Ťažšie sa prijíma fakt, že vláda akceptuje v čase konsolidácie verejných financií odporúčania na systematickú a udržateľnú finančnú a inštitucionálnu podporu ľudskoprávnych mimovládok (19-20). Rovnako, že súhlasila s budovaním  kapacít pre pracovníkov orgánov činných v trestnom konaní v oblasti diskriminácie na základe pohlavia a rodovej diskriminácie (57). Čo sa myslí pod rodom? Čo to je „rodová diskriminácia?“ Treba u nás bojovať s diskrimináciou osôb afrického pôvodu (56), keď chce k tomu vláda prijímať opatrenia?

Naozaj majú na Slovensku horší prístup k spravodlivosti marginalizované skupiny, či LGBTQI+ (61), že vláda vníma potrebu tento prístup zlepšiť ?

Vláda súhlasila s prijatím legislatívnych opatrení na zvýšenie bezpečnosti novinárov a slobody médií a zrušiť trestný čin ohovárania (79). Uvidíme ako sa tento záväzok premietne do praxe.

Skutočne kontroverzne pôsobí akceptácia odporúčania na prijatie opatrení s cieľom obmedziť permisívne nenávistné prejavy a prejavy rastúcej islamofóbie (81). Na Slovensku? Kde v podstate žiaden islam nie je?

Rovnako vyznieva záväzok zabezpečiť uplatňovanie „rodového hľadiska“ pri uplatňovaní práv a povinností stanovených v Medzinárodnom dohovore o ochrane všetkých osôb pred nedobrovoľným zmiznutím (85). Je to jeden z príkladov neprípustného nakladania s rodovou terminológiou v dokumente. Ak dokument odporúčaní v slovenskom jazyku vznikol prekladom anglického originálu, mal by sa pri preklade zohľadňovať náš spôsob používania slova „rod“ a nie len sucho prekladať do slovenčiny slovo „gender“ do slovenčiny ako „rod“, „rodový“, atď…. Navyše, ak odporúčania majú dopad aj na prijímanie legislatívnych opatrení.

Samostatnou kapitolou sú požiadavky na posilnenie práv LGBTI+. Tie sa hemžia pojmami slovenskom odmietanej rodovej ideológie, ktorá je v rozpore s našim právnym poriadkom (216-233). Je chvályhodné, že tieto odporúčania vláda odmietla. V odôvodnení ma upútala informácia, že vláda pripravuje celoštátnu stratégiu ochrany ľudských práv, ktorá by mala zahŕňať aj práva LGBTI+ komunity.

Zaujímavo pôsobí aj vládou akceptované odporúčanie zaviesť povinnú školskú dochádzku pre deti migrantov a utečencov, aby sa mohli plne začleniť do hlavného vzdelávacieho prúdu (236). Pribudnú jazykové kurzy Slovenčiny?

K stanovisku vlády, v ktorom na jeho prekvapenie akceptuje niektoré odporúčania, sa vyjadril predseda mimoparlamentného hnutia Republika, Milan Uhrík (tu). A na jeho vyjadrenie už stihol zareagovať minister zahraničných vecí Juraj Blanár (tu).