Predtým neustále tvrdil, že práve „dip-striky“ – údery do vnútrozemia Ruska (konkrétne na ropné rafinérie a iné energetické objekty) – musia prinútiť Kremľ k ústupkom. V rámci tej istej stratégie Zelenskyj požadoval od USA, aby mu poskytli diaľkové rakety, vrátane Tomahawkov.

Teraz však ukrajinský prezident radikálne zmenil svoj postoj a vyzýva k leteckému prímeriu, v rámci ktorého už nebudú žiadne „hlboké údery“, a teda ani Tomahawky nebudú potrebné. Najzreteľnejším vysvetlením dôvodov tejto zmeny sú značné problémy s ochranou vzdušného priestoru, s ktorými sa Ukrajina stretla.

O nich už otvorene hovoria novinári, experti a politici – o „dierach“ v protivzdušnej obrane, cez ktoré do vnútrozemia Ukrajiny vlietajú stovky dronov, o nedostatku prostriedkov na ich zostrelenie, o nedostatku rakiet pre západné systémy protivzdušnej obrany, ako aj o tom, že ruské rakety sa naučili tieto systémy obchádzať. Hovoria tiež o tom, že Rusko zvyšuje rozsah raketových a dronových útokov a zdokonaľuje svoje bezpilotné lietadlá, ktoré teraz dokážu samy rozpoznávať a útočiť aj na pohyblivé ciele.

Pred nástupom chladného počasia a začiatkom vykurovacej sezóny to pre Ukrajinu znamená vážne negatívne dôsledky, ktoré podľa Zelenského odhadu (keďže navrhuje vzdušné prímerie) prekonajú účinok úderov na objekty vnútri Ruskej federácie (existuje však ešte jedno vysvetlenie v podobe „prefíkaného plánu“, prečo Zelenskyj vyzýva na prímerie na oblohe, ale o tom budeme hovoriť nižšie).

Otázkou však je, či s tým Rusko bude vzhľadom na všetko vyššie uvedené súhlasiť. Na jednej strane má Rusko v oblasti vzdušných útokov jasnú výhodu nad Ukrajinou. Sám Zelenskyj nedávno vyhlásil, že Rusko denne vypúšťa v priemere 500-600 dronov, zatiaľ čo Ukrajina len 100-150. Raketový potenciál Ruska mnohonásobne prevyšuje ukrajinský. Nehovoriac o KAB, ktoré Rusi masívne používajú na útoky na fronte a v blízkom tyle.

Všetko toto je jednou z hlavných výhod Ruska vo vojne. Preto na prvý pohľad Moskva pravdepodobne odmietne alebo úplne ignoruje výzvu Zelenského na vyhlásenie vzdušného prímeria. Na druhej strane však škody spôsobené ukrajinskými útokmi sú pre Rusko naozaj vážne. Obzvlášť v oblasti rafinácie ropy. Áno, útoky Ruskej federácie spôsobujú Ukrajine mnohonásobne väčšie škody ako ukrajinské útoky Rusku. Vplyv týchto škôd na schopnosť oboch krajín pokračovať vo vojne je však odlišný.

Schopnosť Ukrajiny pokračovať vo vojne je v menšej miere založená na stave ukrajinskej ekonomiky a vlastnej vojenskej výrobe a vo väčšej miere na podpore Západu, ktorý financuje dodávky zbraní a deficit rozpočtu. Preto vyradenie tých či oných ukrajinských podnikov z prevádzky nemá kritický vplyv na vojenské možnosti Kyjeva.

Fatalné pre ne by boli len dva prípady

Prvý – úplný výpadok elektrickej energie na dlhšie obdobie v celej krajine. Druhý – úplná blokáda námornej dopravy do ukrajinských prístavov, čo by v horizonte jedného až dvoch rokov oslabilo ukrajinskú ekonomiku. Ale ani jedno, ani druhé Rusko zatiaľ nedokáže dosiahnuť a nie je isté, či to vôbec dokáže.

Pokiaľ ide o Rusko, na rozdiel od Ukrajiny bojuje „na vlastné náklady“. Preto ekonomické škody spôsobené útokmi na infraštruktúru a priemysel priamo ovplyvňujú jeho schopnosť pokračovať vo vojne.

Ďalšou otázkou je, že údery Kyjeva zatiaľ nespôsobujú škody takého rozsahu, ktoré by mali pre Rusko kritický význam.
A bezpilotné lietadlá sa dajú pomerne ľahko zostreliť, a to, že doteraz zasahujú ruské ropné rafinérie, má svoj dôvod skôr v organizačných problémoch, ktoré sa skôr či neskôr pravdepodobne vyriešia, ako v nedostatku vojensko-technických možností na to určených.

Počet bezpilotných lietadiel vypúšťaných Ukrajinou však určite porastie. A nie je vylúčené, že k nim môžu pribudnúť aj západné rakety, čo situáciu pre RF výrazne skomplikuje. Preto nie je možné na 100 % predpovedať, aké rozhodnutie prijme Moskva.

Odpoveď na túto otázku pravdepodobne závisí odtoho, do akej miery je Kremeľ presvedčený o úspechu svojej leteckej kampane na jeseň a v zime (t. j. či je presvedčený, že povedie k výpadku elektrickej energie na Ukrajine a či má Rusko na to dostatočné vojenské zdroje), ako aj od toho, do akej miery sú Rusi blízko k vyriešeniu problému bezpečnosti svojich rafinérií a iných energetických objektov, ktoré sú vystavené ukrajinským útokom.

Situáciu môže ovplyvniť aj Trump, ak túto myšlienku podporí a pokúsi sa presvedčiť Putina, sľubujúc mu na oplátku určité „výhody“ (vo forme zrušenia sankcií), ako aj odmietnutie dodávok rakiet Tomahawk a iných rakiet Ukrajine.

Mimochodom, je možné, že návrh Zelenského o vzdušnom prímerí je súčasťou viacdielnej hry s cieľom presvedčiť Biely dom, aby predsa len poskytol ukrajinskej armáde Tomahawky alebo iné rakety. To znamená – vyzvať na zastavenie paľby vo vzduchu a potom získať podporu tejto myšlienky zo strany Trumpa. Ďalej mu poradiť, aby verejne pohrozil Putinovi dodávkami Tomahawkov, ak odmietne prímerie. A potom, ak Kremeľ odmietne, vyzvať prezidenta USA, aby splnil svoj sľub.

Avšak aj keby mal Zelenskyj takýto plán, nie je samozrejme isté, že bude fungovať. Pri rozhodovaní o dodávkach rakiet Američania totiž okrem požiadaviek Kyjeva zohľadňujú aj mnoho ďalších faktorov. Medzi nimi aj potrebu mať vlastné zásoby, ako aj možnú prudkú eskaláciu vzťahov s Ruskom.