Ak sa od štvrtka pokúsite na Facebooku zdieľať príspevok Substack z 8. februára, v ktorom Hersh prvýkrát uviedol obvinenie z anonymného zdroja, najskôr sa vám zobrazí výzva, ktorá vás informuje o „dodatočnom spravodajstve“ na túto tému v podobe nórskej webovej stránky Faktisk, ktorá overuje fakty, a varuje vás, že „stránkam a webovým lokalitám, ktoré opakovane uverejňujú alebo zdieľajú nepravdivé správy, bude znížená celková distribúcia a budú obmedzené inými spôsobmi“. Ak sa aj tak rozhodnete „zdieľať“, Hershov článok sa zverejní, ale bude rozmazaný a platforma sociálnych médií ho označí za „nepravdivú informáciu“. Na tento jav ako prvý upozornil Michael Shellenberger a odvtedy ho zopakovali aj ďalší vrátane mňa.

Okrem označenia príspevku ako nepravdivého mi Facebook zhruba o 10 hodín neskôr poslal aj oznámenie, v ktorom ma informoval o pridanom upozornení a o tom, že som zdieľal niečo, čo „obsahuje informácie, ktoré podľa nezávislých overovateľov faktov boli čiastočne nepravdivé“. Facebook upozorňuje, že „ľuďom, ktorí opakovane zdieľajú nepravdivé informácie, môžu byť ich príspevky posunuté nižšie v News Feede“, a naznačuje, že ak budem ďalej zdieľať akékoľvek ďalšie správy, ktoré boli spochybnené overovateľmi faktov, budem potrestaný tým, že mi bude znížený dosah môjho účtu.

Predmetná kontrola faktov od Faktisk – nórsky „skutočne“ – sa však vo veľkej miere opiera o spravodajské informácie z otvorených zdrojov, ktorých spoľahlivosť bola nedávno sama spochybnená. Hersh sa už predtým bránil kritike, že jeho správy sa nezhodujú s verejnými údajmi o pohybe lodí, tvrdením, že tieto informácie sa dajú manipulovať. Samotný denník New York Times v článku, v ktorom predložil vlastnú, alternatívnu teóriu k Hershovej, uviedol, že ropovody neboli podrobne monitorované komerčnými ani vládnymi senzormi a že existovalo približne 45 „lodí duchov“, ktorých transpondéry neboli zapnuté.

Samozrejme, Hershovu verziu ešte treba potvrdiť a je celkom možné, že aj keby sa niekedy ukázala ako pravdivá v hrubých rysoch, v konkrétnych detailoch sa môže mýliť. Ale hoci pravdivosť príbehu nie je ani zďaleka istá, je ťažké pochopiť, ako ho možno jednoznačne vyhlásiť za „nepravdivý“ – až po hrozbu škrtenia účtov tých, ktorí ho zdieľajú – vzhľadom na priznané nedostatky v spravodajských informáciách z otvorených zdrojov a vzhľadom na nepriame dôkazy, ktoré podporujú hlavné tvrdenie Hershovho vysokopostaveného anonymného zdroja: že útok bol operáciou USA. Západní predstavitelia teraz novinárom povedali, že majú len málo nadšenia pre zisťovanie pravdy, pretože sa obávajú, že by to mohla byť spriatelená vláda.

Je to tiež značne odlišné od zaobchádzania, ktoré Facebook venuje teóriám, ktoré sú prinajmenšom rovnako pochybné, ale boli šírené prostredníctvom starších spravodajských kanálov namiesto Substacku. Alternatívna teória denníka New York Times o „proukrajinskej skupine“, ktorá nie je napojená na žiadnu vládu a ktorá stojí za útokom, môže byť bez problémov zverejnená na Facebooku, rovnako ako správa denníka Die Zeit, ktorá tvrdí, že túto proukrajinskú skupinu tvorilo šesť ľudí, ktorí použili prenajatú jachtu.

Napriek tomu boli obe správy po zverejnení spochybnené. Švédski vyšetrovatelia opätovne potvrdili, že za najpravdepodobnejšieho páchateľa považujú štátneho aktéra, a predstavitelia orgánov činných v trestnom konaní pre denník Washington Post uviedli, že sú skeptickí voči pravdivosti nemeckej správy, pričom spochybňujú tvrdenia o použití jachty aj o tom, že by šesťčlenná posádka dokázala uskutočniť operáciu vrátane ručného kladenia výbušnín. Pochybnosti o teórii denníka The Times existovali už na začiatku vzhľadom na to, že americkí predstavitelia, ktorí ju zverejnili, ju zaťažili kvalifikáciami a zdôraznili, že „neexistujú žiadne pevné závery“, pričom odmietli diskutovať o dôkazoch, na ktorých ju založili.

Ani mainstreamové príbehy, v ktorých sa tvrdí, že Rusko zničilo svoj vlastný plynovod, sa nestretávajú s nijakou odozvou zo strany platformy. Patrí sem tento článok agentúry Bloomberg o nemeckom úradníkovi, ktorý obviňuje Moskvu, tento článok denníka Insider, ktorý cituje „expertov na Rusko“, ktorí tvrdia, že útok bol „‚varovným výstrelom‘ ruského prezidenta Vladimira Putina Západu“, a  článok denníka Telegraph, ktorý má vysvetliť, „prečo by Putin chcel vyhodiť do vzduchu Nord Stream 2 a aké výhody mu to dáva“, a tvrdí, že je to „vytrhnuté priamo z jeho príručky paniky, eskalácie a zavádzania“. A to napriek tomu, že takéto obvinenia sú v rozpore s teraz už oficiálnym naratívom proukrajinskej neštátnej skupiny a že dokonca aj západní predstavitelia teraz otvorene pochybujú o vine Ruska za útok na vlastný plynovod, ktorého oprava by podľa jedného odhadu mohla stáť pol miliardy dolárov.

Tento pokus o obmedzenie šírenia Hershovho príbehu na Facebooku je malou ochutnávkou znepokojujúcich dôsledkov toho, keď sa cenzúra technológií spojí s vládnym tlakom, a naznačuje, ako ľahko sa môže nezávislé spravodajstvo priškrtiť a zároveň umožniť šírenie oficiálnych dezinformácií. Potláčanie otvorenej verejnej diskusie o takej závažnej a naliehavej otázke ohrozuje nielen slobodnú tlač, ale aj demokraciu v širšom zmysle.