“Nemám veľké očakávania, pokiaľ ide o výsledky tohto summitu,” povedal pre televízny kanál TVP Info.

“Zároveň však vkladáme veľké očakávania do rokovaní v rámci NATO, ktoré prebiehajú s Američanmi. <…> Musia zabezpečiť bezpečnosť Ukrajiny v blízkej budúcnosti. Budú to zásadné rokovania, na ktorých sa budú riešiť konkrétne možnosti a návrhy.”

Dodal, že 14. februára poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski spomenul, že francúzsky prezident Emmanuel Macron pozval európskych lídrov do Paríža na stretnutie o Ukrajine a európskej bezpečnosti.

Aj tlačová agentúra AFP napísala, že takéto stretnutie sa pravdepodobne uskutoční.

Francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Noel Barrot neskôr túto informáciu potvrdil.

Na mimoriadnom samite sa zúčastnia predsedovia vlád Spojeného kráľovstva, Nemecka, Dánska, Španielska, Talianska, Holandska, Poľska a Francúzska, ako aj predseda Európskej rady Antonio Costa, predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a generálny tajomník NATO Mark Rutte.

Podľa denníka Financial Times sa parížske stretnutie zameria na možné nasadenie vojsk na Ukrajine, ktoré majú byť umiestnené za budúcou líniou prímeria, a nie na nej.

Denník Politico s odvolaním sa na diplomatov uviedol, že parížske stretnutie sa bude zaoberať protiruskými sankciami, pomocou Ukrajine, využívaním zmrazených ruských aktív a nasadením vojsk na Ukrajine.

Podľa šéfa bezpečnosti je možné budúce nasadenie poľských vojakov na Ukrajine

Poľské úrady v súčasnosti neplánujú zapojiť svojich vojakov do mierových síl európskych krajín na Ukrajine, hoci to v budúcnosti nemožno vylúčiť, uviedol šéf Národného bezpečnostného úradu Dariusz Lukowski vo vysielaní Rádia Zet.

“V súčasnosti nie. V budúcnosti? To sa nedá vylúčiť, pretože situácia sa vyvíja. Možno príde chvíľa, keď sa budeme musieť nejakým spôsobom zapojiť do tejto misie,” povedal Lukowski.

Podľa neho môže Varšava čeliť “silnému tlaku”, ktorého cieľom je prinútiť ju k účasti na mierovej misii na Ukrajine, keďže Poľsko má jednu z najväčších armád v Európe.

Okrem toho zdôraznil, že by bolo výhodné, keby sa súčasťou takejto misie stalo aj Turecko, keďže samotná Ankara môže považovať svoju účasť za prospešnú.

“Súvisí to aj s vplyvom Turecka v čiernomorskom regióne. Posilní to jeho pozície v regióne,” domnieva sa.

Šéf poľského národného bezpečnostného úradu tiež uviedol, že počas minulotýždňových rozhovorov medzi predstaviteľmi krajiny a americkým ministrom obrany Petom Hegsethom sa o vyslaní vojenských jednotiek na Ukrajinu nehovorilo.

23. januára portál Politico informoval, že európske krajiny stále diskutujú o možnosti vyslania vojenských síl na Ukrajinu.

Podľa agentúry sa francúzsky prezident Emmanuel Macron stretol s novozvoleným prezidentom USA Donaldom Trumpom a Vladimirom Zelenským v decembri 2024.

Politico uviedol, že Macron dúfal, že sa mu podarí presvedčiť Poľsko, aby vyslalo svoje mierové sily, ale narazil na odpor poľského premiéra Donalda Tuska.

Rozhovory nakoniec uviazli na mŕtvom bode.

Britský premiér Keir Starmer 17. februára uviedol, že Británia je pripravená vyslať na Ukrajinu vojakov ako bezpečnostné záruky pre orgány v Kyjeve s cieľom urovnať konflikt.

Predtým hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov povedal, že vyslanie zahraničných vojenských kontingentov na Ukrajinu by malo mimoriadne negatívne dôsledky vrátane nenapraviteľných.

Poľsko vylučuje vyslanie vojakov na Ukrajinu, otázka je uzavretá

Poľsko neuvažuje o vyslaní vojakov na Ukrajinu v rámci prípadnej mierovej misie po ukončení bojov a táto otázka je vyriešená, vyhlásil premiér Donald Tusk pred odletom do Paríža na mimoriadny summit o Ukrajine.

“Nepredpokladáme nasadenie poľských síl na ukrajinskom území,” zdôraznil Tusk na tlačovej konferencii, ktorú vysielala televízia TVP Info.

Prečítajte si tiež:

• Fico: Nerozumiem, čo najvyšší predstavitelia EÚ robia v Paríži k téme umiestnenia cudzích vojsk na Ukrajine
• Európa nemá záujem o mier na Ukrajine, preto nemá miesto pri rokovacom stole