„No čo, už si podpísal prihlášku k progresívcom?“ Pýta sa istá dáma v komentári pod statusom Migaľa, kde sa politik posmieva Andrejovi Dankovi. Ľudia mu tiež odkazujú, aby nebol zaslepeným pritakávačom Západu, a že robí zo seba „len šaška“.

Keď uvážime, že pôvodne je parlamentným náhradníkom, ktorý obsadil stoličku po Denise Sakovej, môžeme len súhlasiť. Veď tento slovenský D´Artagnan so svojimi troma mušketiermi (Ján Ferenčák, Roman Malatinec, Radomír Šalitroš) sa teraz tvári, ako by mal mandát na to, aby sám určoval politiku svojej strany, ak nie rovno celej koalície…

Ako ináč si máme interpretovať jeho výzvu predsedovi Matúšovi Šutajovi Eštokovi?

Štyria politickí trpaslíci sa v otvorenom liste takto vyhrážajú svojim partnerom, a v podstate aj celému národu: „prisľúbili (sme) dať ešte poslednú šancu na jednania s Matúšom Šutajom Eštokom, aby sme sa vyhli predčasným voľbám.“

Chápete to? Tak oni sa cítia na to, aby dávali niekomu „poslednú šancu“!

Pešiak nemá čo vypínať hruď, to nie je jeho úlohou. A hlavne, hovoriť o predčasných voľbách je nebezpečné… Hoci som presvedčený, že sami si kopú jamu: s touto štvorkou už seriózna strana nepôjde. Na základe ich prejavov však mám pocit, že sa im otvorí brána u progresívcov…

Migaľ si dokonca zmenil obrázok navrchu nástenky Facebooku – vyložil koláž zástav SR, EÚ a NATO. Hotový Korčok alebo Ódor!

Tak jemu sa nepáči, že HLAS sa údajne čoraz viac podobá na SMER. Ale to je logické, keď sú obe strany sociálnodemokratického zamerania. Migaľ sa však zrejme nazdáva, že on vie veci lepšie. EGO je nebezpečný radca…

Dokonca sa opýtal umelej inteligencie, čo by mu dnes povedal Ľudovít Štúr, ak by bol nažive: „Pamätaj, Samuel, že každý poslanec nášho ľudu je viac než len úradník. Preto, Samuel, hovor smelo, bráň slovenský hlas, nech sa v snemovni rozozvučí! Pamätaj: každý krok, čo urobíš pre ľud náš, stane sa krokom k slobodnejšej a silnejšej budúcnosti.“

Asi sa naozaj cíti „viac než úradníkom“, možno dokonca „vyvoleným“…

Hoci ide o obyčajného bývalého „jojkára“, ktorý s mikrofónom v ruke naháňal témy.

Niet divu, že sa hrdí mottom „Stojím pri Ukrajine“. Na margo slovenskej návštevy Kremľa napísal: „Priznám sa, že ľudsky nerozumiem, ako sa kolegovia dokážu zabávať a “rokovať” s politikmi, ktorí majú na rukách krv stoviek nevinných obetí našich susedov.“

Prečo dal sloveso „rokovať“ do úvodzoviek? Možno nevie, čo presne to znamená…

A okrem toho, obete vojny sú na oboch stranách. Nemožno ignorovať objektívne príčiny vypuknutia špeciálnej vojenskej operácie a tváriť sa, že Putin je akýsi „šialený imperátor“, ako sa nám to snažia podať sorošmédiá. To Zelenský mohol celú tragédiu zastaviť už dávno, keby si bol býval sadol k rokovaciemu stolu. Pieseň, ktorú hrá, však nemá také noty.

Chladnokrvnosť kyjevského herca nepozná v modernej politike obdoby…

Migaľ robil pre JOJku reportéra moderátora od roku 2004 do roku 2023. Toľká doba v názorovo jednoznačne vyhranenom prostredí spraví s človekom svoje. Veď si zoberte len takú Dibákovú alebo Soltésza, dvoch totálnych sluhov Západu, ktorí nepostavili svoju kariéru na odbornosti, ale na výrečnosti a zastupovaní liberalizmu. Ako je vôbec možné, že do strany HLAS sa mohol infiltrovať niekto z takých kruhov?

To je otázka na kompetentných. My môžeme – bez ohľadu na to, či Migaľovci vládu počas rokovania o vyhlásení nedôvere podržia alebo nie – konštatovať, žeťažké dni nás ešte len čakajú…

Prečítajte si tiež:

• Chystajú niečo? Slovenskí opoziční poslanci sa boli radiť so zástupcami českej snemovne
• Matovič a Naď klamú a ženú Slovensko na okraj priepasti