Odborári: Jedenásťpercentný nárast minimálnej mzdy, to nie je zlé

Bratislava 3. októbra 2019 (HSP/Foto:SITA-Branislav Bibel)

OZ KOVO, s podporou ostatných odborových zväzov a Konfederácie odborových zväzov, včera usporiadal pochod a verejné zhromaždenie na podporu požiadavky odborárov zvýšiť minimálnu mzdu. Výsledok rokovania vlády hodnotia predseda Rady OZ KOVO Emil Machyna a prezident KOZ Marián Magdoško

Približne šesťsto odborárov včera na Námestí slobody pred Úradom vlády SR deklarovalo svoju požiadavku zvýšiť minimálnu mzdu na úroveň 607 eur. Vláda nakoniec schválila minimálnu mzdu do výške 580 eur. Ako tento výsledok hodnotia predseda Rady OZ KOVO Emil Machyna a prezident KOZ Marián Magdoško?

Hlavné správy: Dá sa povedať, že ste spokojní s výsledkom zasadnutia vlády o minimálnej mzde? Tých 580 eur plus odpočítateľná položka desať eur z daňového základu, to je vlastne 590 eur…

Machyna: Áno v podstate to tak je. Takže určite to celé snaženie malo zmysel. Tlak zamestnávateľov bol obrovský a nebyť aj týchto podporných akcií, tak sa naozaj mohlo stať aj to, že by zamestnávatelia vládu presvedčili, aby súhlasila s nižšou minimálnou mzdou. My sme v podstate dosiahli to, čo sme chceli, hoci ide o kompromis.

Samozrejme, každý z nás by bol rád, keby tá minimálna mzda bola vyššia, ale ani toto nie je zlé. Je to vyše jedenásťpercentný rast mzdy a keď sa k tomu priráta tá odpočítateľná položka, tak je to trinásťpercentný rast. A to už je celkom slušné. Ak sa nám takto podarí dojednať mzdu aj v podnikoch, tak si myslím, že ľudia budú spokojní a budú kvitovať, že sa nám podarilo vybojovať celkom slušný nárast mzdy.

Magdoško: Nie sme spokojní na sto percent, my sme požadovali väčšie navýšenie minimálnej mzdy. Ale na druhej strane to akceptujem ako kompromis medzi chceným a možným. Musíme priznať, že je to rekordné navýšenie minimálnej mzdy, aj keď osobne si myslím, že Slovenská ekonomika má na to, aby to mohlo byť ešte aspoň o trochu viac.

Hlavné správy: Hovorí sa o tom, že sa blíži kríza a horšie časy pre ekonomiku. A blížia sa aj voľby, v ktorých si robia veľké nádeje na víťazstvo strany, pre ktoré nemusí byť slovenský zamestnanec tou najvyššou prioritou. Nemôže to minimálnu mzdu ohroziť?

Machyna: Inštitút minimálnej mzdy máme definovaný v ústave, za čo poslancom ďakujeme. Teda kto by to chcel zrušiť, musel by mať v parlamente ústavnú väčšinu. Ak sa prijme automat, tomu budeme radi, minimálna mzda bude naviazaná na priemernú mzdu vo výške šesťdesiatich percent, a tým odpadnú aj politické debaty a ďalšie hašterenie okolo toho. Ak sa príplatky naviažu na priemernú mzdu, ale ostanú tie isté ako teraz, tak s tým tiež nebudeme mať problém, lebo ak bude minimálna mzda šesťdesiat percent z priemernej mzdy, tak to porastie spolu. Treba stále brať do úvahy, že ľudia na Slovensku robia najviac cez sviatky, na v nepretržitej prevádzke, majú najviac nadčasov, je tu vysoká rentabilita vlastného kapitálu, a preto si ľudia zaslúžia zarobiť viac. Zamestnávatelia by sa nemali sťažovať a nariekať, a mali by primerane zaplatiť tých, ktorí im tie peniaze vyrábajú. To je najlepší kapitál a najlepšia investícia.

Hlavné správy: Európska sociálna charta navrhuje jednotlivým štátom naviazať minimálnu mzdu na priemernú mzdu vo výške šesťdesiatich percent. Prečo to Slovensko ešte nezaviedlo?

Machyna: Európska sociálna charta to jednotlivým štátom odporúča, teda nie je to záväzné, ale dnes aj predsedníčka Európskej komisie hovorí o tom, že by sa mala v Európskej únii schváliť minimálna mzda, a mala by tvoriť nejaké percento – či už z mediánu, z priemernej mzdy alebo nejakej inej veličiny, ktorá by bola pre všetky štáty záväzná.

Magdoško: Slovensko by malo plniť túto chartu – keďže ju podpísalo, tak ju má rešpektovať. Nás veľmi potešilo, že v Národnej rade sa objavil návrh poslancov, ktorý definuje stanovovanie minimálnej mzdy. Umožňuje aj kolektívne vyjednávanie, ale pri nedohode sociálnych partnerov stanovuje ten vzorec, o ktorom sme hovorili. A vôbec nie sú pravdivé informácie, ktoré sa objavujú, že tých šesťdesiat percent nemajú nikde: zaručene môžem povedať, že z európskych krajín to tak je v Belgicku, Slovinsko sa k tomu približuje s 59,4 percentami, vo svete to tak má napríklad Kanada či Nový Zéland. My si myslíme, že tých šesťdesiat percent je zodpovedné a sociálne primerané percento.

Hlavné správy: Ako vznikla požiadavka na tých 607 eur? Bol v tom nejako zarátaný fakt, že u nás je najvyššie percento práce na nočné zmeny a cez sviatky?

Magdoško: My sme vychádzali z návrhu, ktorý odporúča Európska charta sociálnych práv, teda že minimálna mzda by mala byť šesťdesiat percent z priemernej mzdy. Rátali sme s verifikovanou priemernou mzdou za rok 2018, to je výpočet, ktorého výsledkom je tá suma 607,80. Samozrejme, vôbec nás neteší, že Slovensko je v rámci krajín Európskej únie absolútnym lídrom, pokiaľ ide o množstvo nočnej práce, a určite to v budúcnosti podrobíme detailnejším analýzam. Veď takisto ako Slovensko, aj ostatné krajiny majú bezpečnostné zložky, železnice či zdravotníctvo, ktoré pracujú nepretržite v noci, a preto nie je celkom jasné, prečo práve Slovensko má tak výrazne, naozaj nepomerne vyššie percento nočnej práve. Sme naozaj absolútnym lídrom v tomto ukazovateli, až šestnásť percent slovenských zamestnancov pracuje v noci, druhí za nami sú Taliani, ale tam je to len deväť percent. Priemer Európskej únie je šesť percent. Zdravotnícke štúdie pritom hovoria, že veľký podiel nočnej práce výrazne poškodzuje zdravotný stav.

Ivan Lehotský