Keď sa 25. júna 1979 posádka záchranárov vybrala na pomoc turistke, netušili, že domov sa už väčšina z nich nevráti. „Letecký záchranár alebo záchranár horskej služby predstavuje veľmi rizikové povolanie. Tí chlapci vtedy nemali inú možnosť, len ísť zachraňovať. Pred 46 rokmi však títo mladí ľudia zahynuli,“ uviedol Tatranec Gabriel Jamnický, ktorý vtedy prišiel o svojho najstaršieho brata, Bernarda Jamnického. Spolu s ním prišli o život aj záchranári Milan Kriššák, Pavol Huska, Štefan Estočko, Martin Hudák, pilot Vladimír Bačák a palubný mechanik Václav Dvořák.

Dvaja členovia posádky nehodu prežili, Ladislav Janiga a Svatopluk Nitsch. Stroj vtedy zadnou časťou narazil o skalu a padal asi 150 metrov, následne začal horieť. „Keď sa nejaké takéto nešťastie stane, nie je to nikdy jedna príčina, ale takzvaný synergický efekt viacerých príčin, ktoré vytvoria nešťastnú udalosť,“ poznamenal Jamnický 46 rokov od nehody, pri ktorej zomrel jeho 36-ročný brat. „Je to obrovské nešťastie, keď sa človek z hôr nevráti. Vždy všetkých vyprevádzame s tým, aby sa vrátili. Je to pre nás obrovská strata, ale najväčšia strata to bola pre ich rodiny, ktoré dodnes na nich s úctou a láskou spomínajú,“ poznamenal primátor Vysokých Tatier Jozef Štefaňák pri príležitosti osadenia relikvie do pamätníka.

Iniciátorom pamätníka, ktorý neďaleko Vily Ilona v Starom Smokovci umiestnili vlani, je práve Jamnický. Má tvar písmena „L“, čo predstavuje lásku. Vyrobený bol z najtvrdšej, čiernej žuly z africkej Zambie. „Mená chlapcov, ktorí zahynuli, sú vytesané do skla, čo má symbolizovať, aký krehký je život. Keď slnko zasvieti na túto hranu pamätníka, vytvorí krásnu dúhu,“ opísal Jamnický, ktorý stál aj za myšlienkou umiestnenia relikvie do pamätníka. Ten vytvoril akademický sochár Milan Opalka. „Hmota je mŕtva, ale teraz mám pocit, že sa niečo oživuje, že tam prišiel duch a teraz je to úplné,“ povedal pri prácach na osadení relikvie svätého Jána Pavla II., patróna horských záchranárov.

Vysoké Tatry majú na svojom území dve prvostupňové relikvie niekdajšieho pápeža, ktorého za svätého vyhlásil pápež František v roku 2014. Obe im daroval spomínaný poľský kardinál Stanislaw Dziwisz. Ide o krv, ktorá bola Jánovi Pavlovi II. odobratá zo zdravotných dôvodov ešte počas jeho života. „Keď zomrel, kardinál Dziwisz urobil z kvapôčok krvi relikviáre, čiže pamätné predmety, ktoré súvisia priamo s osobou a doslova s telom svätého Jána Pavla II., preto sa to nazýva relikvia,“ priblížil ordinár Ordinariátu ozbrojených síl a ozbrojených zborov Slovenskej republiky, pod ktorý spadá aj Horská záchranná služba, biskup František Rábek. Výročie si v Tatrách pripomenul nielen pri pamätníku, ale aj priamo na mieste tragédie v Mlynickej doline a Symbolickom cintoríne pri Popradskom plese.

Kým jedna relikvia je uložená v kostole v Novom Smokovci, druhá v spomínanom pamätníku. „Táto bude prístupná 24 hodín denne. Ľudia sem môžu kedykoľvek prísť a potešiť sa aspoň takouto prítomnosťou Svätého Otca, ktorý tu na tieto miesta chodil, ktorý mal tieto miesta mimoriadne rád,“ skonštatoval primátor Tatier. Pápež Ján Pavol II., ktorý viedol katolícku cirkev od roku 1978 až do svojej smrti v roku 2005, navštívil Vysoké Tatry 3. júla 1995. Oddychoval vtedy v altánku pri Sliezskom dome v nadmorskej výške 1 670 metrov, previezol sa vrtuľníkom ponad Tatry a osobne posvätil drevený kríž, ako aj symboly horských záchranárov – lano a čakan.

Neďaleko pamätníka, pri kostole Nepoškvrneného počatia Panny Márie, otvorili pri príležitosti výročia návštevy Jána Pavla II. koncom mája aj Ružencovú záhradu. Primátor mesta verí, že ju spolu s pamätníkom budú ľudia navštevovať a lokalita sa stane istým pútnickým miestom. „Relikviu budeme strážiť ako oko v hlave, lebo ide o veľkú vzácnosť, na ktorú sme mimoriadne hrdí. Pevne verím, že ľudia si odtiaľ budú odnášať len duchovný zážitok a nebudú sa snažiť odniesť relikviu,“ skonštatoval. Autorka pamätníka Opalka potvrdil, že relikvia je zabezpečená maximálnym možným spôsobom. „Urobil som všetko preto, lebo je to veľká vzácnosť a jedinečnosť,“ dodal.