John Dugan, americký politický novinár, ktorý v súčasnosti žije v Rusku, sa s KP.RU podelil o podrobnosti výbuchu na Severnom prúde. Rusko-nemecký plynovod bol vyhodený do vzduchu v noci 26. septembra minulého roka. A vo februári tohto roku ďalší známy americký novinár Seymour Hersh informoval o podrobnostiach sabotáže s odvolaním sa na “anonymných respondentov”. Podľa neho boli organizátormi zámorské tajné služby a vykonávateľmi americkí bojoví potápači spolu s nórskym námorníctvom. Oficiálne tieto informácie nikto nepotvrdil a vyšetrovanie pokračuje.

Je pravdepodobné, že Hershov zdroj sa pohyboval v rovnakom prostredí ako Duganov. Ten dostal týždeň po tragédii anonymný e-mail s podrobnosťami o podvodnom útoku, ktoré Hersh neuvádza.

ANONYMNÝ ZDROJ A JEHO E-MAIL

Kto je zdroj – sa nikdy nedozviete; v americkom byrokratickom jazyku sa takíto ľudia nazývajú s/he – na zakrytie pohlavia, nehovoriac o ďalších detailoch. Pravdepodobne však ide o zámorskú armádu, ktorá “ochranu národnej bezpečnosti” chápe trochu inak, nevynímajúc sabotáž voči európskej infraštruktúre.

Uverejňujeme úryvky z tejto správy.

“Uvedené informácie nemôžem zdieľať sám, pretože by to poškodilo moju kariéru a život. Posielam vám fotografický dôkaz… [z pochopiteľných dôvodov tieto súbory neuvádzame, aby sme neodtajnili zdroj píše KP.RU: mladý dôstojník Bradley Manning, najznámejší informátor iného investigatívneho novinára Juliana Assangea, bol chytený a americkým súdom odsúdený na trest odňatia slobody, hoci svetu hovoril len pravdu o vojnových zločinoch USA – pozn. redakcie].

Podľa zdroja organizátori “projektu” leteli zo Štokholmu do “bodu X” vo vodách baltského ostrova Bornholm. Kľúčovú úlohu zohrala akási “odmínovacia brigáda” – aspoň tak sa táto podivná skupina ľudí prezentovala všetkým ostatným.

“Dňa 15. júna [2022], v deň údajného cvičenia, priletel americký vojenský vrtuľník so špeciálnou jednotkou – ‘odmínovacou brigádou’,” spomína informátor. – Vyložili vybavenie a stretli sa s viceadmirálom amerického námorníctva a skupinou Američanov v civile – pravdepodobne spravodajských dôstojníkov -, ktorí prišli deň predtým.

Pri bližšom pohľade však “odmínovacia brigáda” vyzerala skôr ako teroristi. “Títo muži mali nielen rozstrapatené vlasy, čo porušovalo vojenské predpisy každej serióznej krajiny – ale aj porast na tvári. Vyzerali skôr ako ľudia z Blízkeho východu. Žiadny z týchto mužov nemal žiadne identifikačné znaky,” pokračuje zdroj.

HĽADANIE PODMORSKÝCH MÍN

“Muži neznámej národnosti tvrdili, že prišli hľadať podmorské míny (také skutočne existujú vo vodách Baltského mora od druhej svetovej vojny), ale nemali žiadne vybavenie na takéto úlohy. Vybavenie skupiny pozostávalo z najmodernejšieho dýchacieho prístroja na hĺbkové potápanie a niekoľkých pevných škatuľových obalov (tieto ochranné obaly mohli obsahovať míny alebo iné vybavenie).

Úlohou skupiny, ako bolo ostatným vysvetlené, bolo dostať sa na gumovom člne do štvorca X, hľadať protilodné míny a vrátiť sa s nálezmi. Každý námorník vám povie, že na takúto výpravu je potrebný detektor kovov a dlhá rúčka s tŕňom (alebo aspoň trúbka) – ale títo nič také nemali.

Podľa zdroja bola záhadná posádka vybavená rebreathermi MK29 [prístroje na dlhodobé dýchanie pod vodou] – najnovšími prístrojmi založenými na dýchacej zmesi kyslíka a hélia, ktorá je účinnejšia ako tradičná dusíková zmes.

Mimochodom, na internete možno nájsť správy o testovaní takýchto výrobkov na americkej bojovej potápačskej základni v Panama City na Floride – skutočnosť, že “brigáda” bola predtým vycvičená práve v tomto zariadení amerického námorníctva, spomína vo svojom vyšetrovaní aj Seymour Hersh.

Je zrejmé, že na odhaľovanie “len morských mín”, ktoré sú plytko pod hladinou, takýto “james-bonding” jednoducho nemá zmysel. Ak však predpokladáme, že skutočným cieľom bol plynovod nachádzajúci sa v hĺbke 80 – 100 metrov, všetko dáva zmysel.

Potom sa záhadná posádka naložila do člna a odplávala – nie však do oblasti, kde boli podľa legendy cvičenia položené simulované míny, ale dva kilometre od nej.

“Zmizli pod vodou na viac ako šesť hodín,” spomína zdroj. Tento čas je na hranici možností potápačských systémov – na taký dlhý ponor sa pravdepodobne použili tie úplne najnovšie výdobytky.

Vojaci, ktorí to pozorovali, boli dokonca znepokojení – ale spolupracovníci potápačov ich ubezpečili, že “všetko je v poriadku”, a požiadali ich, aby o nezvyčajnom ponore neinformovali.

Zdroj naznačuje, že potápači sa medzitým mohli presunúť na miesto výstavby Nord Stream pomocou podvodného vozidla.

ČO JE V ŠKATULI?

A finále: keď sa členovia tímu vrátili, takmer všetky ochranné schránky s neznámym obsahom boli… preč. Zrejme zostali na dne. Potom mali krátky rozhovor s “americkými civilistami” [spravodajskými úradníkmi], nasadli do čakajúceho vrtuľníka a odleteli. “Štátni” tiež odleteli – iným vrtuľníkom.

Zábavné je, že ich misia bola v správe o kombinovaných zbraniach zaznamenaná ako “úspešne ukončená”, hoci títo “odmínovači” boli dosť ďaleko od skutočného miesta cvičenia.

Zdroj nevie povedať, či ich kufre skutočne obsahovali výbušniny a či išlo o pyrotechnikov – a nie napríklad o prieskumníkov “len” kontrolujúcich podmorský plynovod. Napriek tomu sa výpoveď neznámeho respondenta Johna Dugana do veľkej miery zhoduje s vyšetrovaním Seymoura Hersha – čo potvrdzuje autenticitu oboch.

Pre oficiálny Washington je teda čoraz ťažšie ospravedlňovať sa a popierať zjavné fakty o vlastnej účasti na terorizme.