Moskva/Blízky východ 25. januára 2018 (HSP/Voenkor/Foto:TASR/AP-Khalid Mohammed)
Portál Voenkor sa venuje problémom Kurdov. Kurdi sú etnikom, ktorému sa nepodarilo dosiahnuť vytvorenie vlastného štátu a kurdské obyvateľstvo dnes žije najmä na území štyroch štátov – Turecka, Iránu, Iraku a Sýrie. Posledných takmer 100 rokov sa Kurdi snažia naplniť svoje štátoprávne ambície, ich snahy sú však stále neúspešné.
Keď sa na Blízkom východe začali katastrofické procesy, zinscenované Američanmi na základe ktorých padli Irak, Lýbia a prišlo aj k ohrozeniu Sýrie, začala sa riešiť znova aj kurdská otázka a mnohí už boli presvedčení, že nakoniec sa Kurdom podarí získať vlastný štát.
No ukázalo sa, že Kurdi sa rozhodli vlastnými rukami pochovať možnosť na vytvorenie vlastného štátu. Nemôžu nikoho iného viniť, len seba, pretože v pomerne krátkej dobe pod vplyvom Američanov prijala časť kurdských elít obrovské množstvo principiálne chybných riešení, ktoré ohrozujú možnosť vytvorenia kurdského štátu.
Špecialisti pre Blízky východ hovoria o mnohých protiročeniach, ktoré formujú kurdský štátoprávny pohyb a takisto odborníci poukazujú na veľké rozdiely medzi Kurdami z uvedených 4 krajín, čo sa odráža v skutočnosti, že de facto neexistuje jednotné kurdské hnutie za nezávislosť a rozličné kurdské sily a skupiny si udržujú výrazne autonómne postavenie.
Napriek vnútorných rozdielom medzi kurdskými skupinami, väčšinu kurdských skupín ovplyvňujú veľmi podobné problémy. Kurdov trápia dva základné problémy. Prvým je neschopnosť a neochota Kurdov pristúpiť ku kompromisu, druhým problémom je skutočnosť, že časť kurdských elít sa rozhodla staviť na Američanov a vnímajú ich ako svojich spojencov.
Neschopnosť a neochota Kurdov pristúpiť ku kompromisu sa prejavila počas minuloročného referenda na území irackého Kurdistanu. Kurdi sa rozhodli toto referendum uskutočniť, aj keď im väčšina odborníkov radila vyhnúť sa takémuto kroku. Kurdské referendum stmelilo irackú politickú elitu a Iračania spoločne s iránskymi spojencami zaútočili na Kurdov v oblasti Kirkúku. Kurdi utrpeli porážku a ich pozície sa značne oslabili.
Veľká časť elít sýrskych Kurdov odmietla kontrolu sýrskeho štátu nad Kurdami a orientujú sa otvorene na Američanov. Posilňovanie pozícii sýrskych Kurdov však znervózňuje Turkov, na území Turecka totiž žije mohutná kurdská komunita, ktorá sa snaží takisto vytvoriť vlastný štát.
Washingtonu sa tak podaril “husársky kúsok”. Podarilo sa im v podobe spoločného kurdského nepriateľa spojiť Damask a Ankaru, hoci ešte pred dvoma rokmi bola takáto možnosť absolútne nemysliteľná. Kurdský problém však spojil Asada a Erdogana a Turci i Sýrčania sú rozhodnutí vyriešiť kurdskú otázku s cieľom nepripustiť destabilizáciu vlastných krajín, takže otázka kurdskej samostatnosti sa stáva otáznou.
Pred niekoľkými dňami Turecko začalo vojenskú operáciu proti Kurdom v Afrine. Damask na medzinárodnej scéne už vyslovil svoj nesúhlas s aktivitami Turkov, no podľa viacerých analytikov oficiálny Damask si už “umyl ruky” a podporuje turecké aktivity vedúce k likvidácii kurdských vojenských štruktúr. Kurdi sú však rozhodnutí Turkom odolať, takže ťaženie proti Kurdom v Sýrii nebude pre Turkov prechádzkou “ružovým sadom”.
Moskva nebude Kurdov podporovať. Časť kurdských elít odmietla ruské návrhy a rozhodla sa úzko spolupracovať s Američanmi. Rusko sa určite kvôli Kurdom nemieni dostať do rozporu s Damaskom či Ankarou. Kurdi odmietli ruské a sýrske návrhy a spoľahli sa na Američanov. Američania však nedokážu Kurdom pomôcť, takže čo sa týka kurdských štátoprávnych snáh môžme zakončiť článok slovami ruského odborníka na Blízky východ Michaila Bogdanova, ktorý už otvorene povedal: “Kurdov mi je úprimne ľúto, sami sa však rozhodli, takže musia niesť dôsledky svojich rozhodnutí”.
Irina Alksnisová
7.2°C
Piatok 
Sobota 
Pondelok 
7.6°C
.jpg)
.jpg)
