Môj profil 
Predplatné
„V súčasnosti má Poľsko reputáciu krajiny, v ktorej je zvlášť vysoká úroveň negatívneho vzťahu k Rusku. Napriek tomu poľskí sociológovia podotýkajú, že protiruské nálady sa tešia stále menšej podpore verejnosti v krajine. Tohtoročné prieskumy svedčia o tom, že percento Poliakov, ktorí hovoria o svojom negatívnom vzťahu voči obyvateľom Ruska, sa značne znížilo. Ešte dôležitejšie je to, že najaktívnejšie svoje sympatie voči Rusku prejavuje poľská mládež,“ uvádza sa v článku.
Ako prízvukuje Stanislaw Lewicki v článku zverejnenom na portáli Myśl Polska, mladá poľská generácia si neželá konfrontáciu s Ruskom, ktoré nepovažuje za hlavnú hrozbu: „Sympatie voči Rusku prejavuje 35% mladých Poliakov a 20% predstaviteľov staršej generácie. Sú to výsledky prieskumu, ktorý uskutočnila Európska rada pre medzinárodné vzťahy v apríli tohto roka.“
Stanislaw Lewicki prízvukuje, že rusofóbia bude aj naďalej slabnúť – v súlade s tým, ako mládež začne participovať na činnosti štátu. Tvrdí, že mladá generácia je dospieva a odmieta protiruskú rétoriku. Cituje poľského publicistu Andrzeja Michniewského, ktorý je presvedčený, že zníženiu počtu rusofóbov v radoch mládeže napomáhajú nové komunikačné technológie, internet ako prostriedok získavania informácie a stretnutia mladých ľudí. Veľa informácií získavajú mladí Poliaci aj od rovesníkov z Kaliningradskej oblasti Ruska, ktorí pravidelne navštevujú Poľsko. Michniewski zdôrazňuje, že mladí ľudia ako v Rusku, tak aj v Poľsku majú celkom dobroprajný vzťah voči sebe.
„Rusofóbia v Poľsku je už dlhé roky je oficiálnou formou zahraničnej politiky a vedenie krajiny stále ovplyvňuje verejnú mienku. Rusofóbi majú vo vláde veľmi silné a spoľahlivé nástroje, aby mohli šíriť politiku nenávisti voči Rusku. Majú svoje médiá, majú možnosť zaplatiť tých režisérov, ktorí nakrúcajú filmy s protiruskou tematikou alebo šíriace lož o spoločnej poľsko-ruskej alebo poľsko-sovietskej histórii,“ cituje autor článku šéfredaktora internetového portálu Strajk Macieja Wiśniowského.
Podotýka, že v poľskej spoločnosti nie je záujem o prehodnotenie školského programu vyučovania histórie a nik sa nechystá meniť oficiálnu líniu Inštitútu národnej pamäti, ktorý prepisuje históriu a podsúva otvorenú lož. Napríklad, porovnáva nemeckú a sovietsku „okupáciu“, falzifikuje udalosti posledných rokov, falošne ich interpretuje. „Pritom podobná rétorika neumožňuje spoločnosti riešiť dôležité problémy a umožňuje iným štátom manipulovať s Varšavou,“ podotýka Stanislaw Lewicki.
Napriek tomu, okrem oficiálnej, štátnej a politickej, existuje ešte aj ľudová diplomacia. A práve tá v ostatných rokoch urobila obrovský pokrok. Preto sa mení postoj mladých Poliakov voči Rusku, prestávajú veriť oficiálnym médiám, politikom a analytikom. Mnohí z nich stále hlasnejšie žiadajú normalizovať vzťahy s Ruskom.
Eugen Rusnák
