Gazská nemocnica al-Aksá v pondelok oznámila, že krátko po nájdení a identifikácii tela posledného izraelského rukojemníka v Pásme Gazy Rana Gviliho Izrael prepustil deviatich palestínskych zajatcov. Informovala o tom správa agentúry AFP.

„Deväť palestínskych zajatcov z Gazy dorazilo pred chvíľou do nemocnice prostredníctvom tímov Červeného kríža po tom, čo ich dnes okupácia prepustila,“ uviedla nemocnica vo vyhlásení.

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) vyradila zo zoznamu krajín bez výskytu osýpok Britániu, Španielsko, Rakúsko, Arménsko, Azerbajdžan a Uzbekistan. WHO tiež vyzvala, aby krajiny zvýšili mieru očkovania najmä medzi nedostatočne chráneným obyvateľstvom a zabránili tak nákaze väčšieho počtu detí týmto vírusovým ochorením. Upozornila na to agentúra Reuters.

„Zmena štatútu Spojeného kráľovstva odráža širšiu výzvu, ktorej čelíme v celom európskom regióne WHO,“ uviedla organizácia na svojej webovej stránke.

Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu vyhlásilo Valné zhromaždenie (VZ) Organizácie Spojených národov (OSN) na základe rezolúcie schválenej 1. novembra 2005. Ako deň jeho pripomenutia sa určil 27. január, ktorý odkazuje na oslobodenie najväčšieho vyhladzovacieho nacistického koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau. Červená armáda tábor oslobodila 27. januára 1945, teda pred 81 rokmi.

Filipínska pobrežná stráž v utorok nasadí potápačov pri pátraní po nezvestných osobách z potopeného trajektu na juhu krajiny. Doposiaľ sa podarilo zachrániť 316 osôb, najmenej 18 prišlo o život a ďalších desať je stále nezvestných, informuje správa agentúry Reuters.

Loď MV Trisha Kerstin 3 sa potopila v pondelok krátko po polnoci po odchode zo Zamboangy na ceste na ostrov Jolo. Príčina nehody doposiaľ nie je známa.

Švédska vláda oznámila v pondelok, že pokračuje v príprave kontroverzného návrhu zákona, ktorý by znížil vek trestnoprávnej zodpovednosti za závažné trestné činy z 15 na 13 rokov. Polícia, väzenská správa i prokuratúra už vyjadrili nesúhlas s týmto krokom, informuje agentúra AFP.

Minister spravodlivosti Gunnar Strömmer uviedol na tlačovej konferencii, že nejde o všeobecné zníženie veku trestnoprávnej zodpovednosti. „Hovoríme tu skôr o znížení pri najzávažnejších zločinoch, ako sú vražda, pokus o vraždu, závažné bombové útoky, závažné trestné činy so zbraňou a znásilnenie s priťažujúcimi okolnosťami,“ ozrejmil Strömmer.

Nemecký kancelár Friedrich Merz v pondelok vyjadril znepokojenie v súvislosti s násilím v Spojených štátoch. Reagoval tak predovšetkým na sobotňajší incident v meste Minneapolis, pri ktorom americké federálne orgány smrteľne postrelili už druhého človeka – amerického občana Alexa Prettiho (37). TASR správu prevzala z agentúr DPA a AFP.

Odzbrojenie militantov z palestínskeho hnutia Hamas so sebou prinesie nejakú formu amnestie pre členov skupiny, uviedol v pondelok predstaviteľ USA. Informovala o tom správa agentúry Reuters.

Izraelské veľvyslanectvo vo Washingtone bezprostredne nereagovalo na otázku agentúry Reuters, či by Izrael poskytol príslušníkom Hamasu amnestiu, ak odovzdajú zbrane.

Francúzski poslanci v noci na utorok schválili návrh zákona, ktorý zákazuje používanie sociálnych sietí pre deti mladšie ako 15 rokov. Informuje o tom správa agentúry AFP.

„Emócie našich detí a adolescentov nie sú na predaj ani na manipuláciu, ani zo strany amerických platforiem, ani čínskych algoritmov,“ uviedol Macron v sobotu.

Biely dom v pondelok vyhlásil, že prezident Donald Trump nechce, aby ktokoľvek utrpel zranenia na amerických uliciach. Vzápätí začal Washington obviňovať demokratov z nepokojov, ktoré v USA vypukli po tom, čo agenti Imigračného a colného úradu (ICE) zabili dve osoby v Minneapolise. Informuje o tom správa agentúry AFP.

„Nikto v Bielom dome vrátane prezidenta Trumpa nechce, aby ľudia na amerických uliciach utrpeli zranenia či boli zabití,“ povedala novinárom hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová.

Španielsko vyhostilo veľvyslanca Nikaraguy a jedného jej ďalšieho diplomata, oznámilo v pondelok ministerstvo zahraničných vecí. Rovnaký krok urobila Nikaragua v nedeľu, informovala agentúra Reuters.

Španielsky veľvyslanec v Nikarague Sergio Farré sa funkcie ujal iba v decembri 2025 a tamojšia vláda doteraz pre jeho vyhostenie neposkytla žiadny dôvod.

Americký prezident Donald Trump v pondelok vyhlásil, že zvýši clá na rozličný tovar z Južnej Kórey z 15 na 25 percent. Šéf Bieleho domu svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že krajina „nedodržala“ predchádzajúcu obchodnú dohodu uzavretú s Washingtonom. Informuje o tom správa agentúry AFP.

„Keďže juhokórejský zákonodarný zbor neuzákonil našu historickú obchodnú dohodu, čo je jeho výsadou, zvyšujem juhokórejské clá na automobily, drevo, farmaceutické výrobky a všetky ostatné recipročné clá z 15 percent na 25 percent”, napísal Trump na platforme Truth Social.

Ukrajina predĺžila vojenské stavy a mobilizáciu do 4. mája 2026: Zelenskyj podpísal zákony prijaté Radou.

Talianska vláda vyhlásila núdzový stav v regiónoch Kalábria, Sicília a Sardínia, ktoré minulý týždeň zasiahli silné búrky.

Trump potvrdil, že telefonoval s guvernérom Minnesoty Timom Walzom o súčasnej situácii v tomto štáte a o konaní federálnych imigračných agentov.

Európska komisia schválila druhú vlnu národných obranných projektov v rámci iniciatívy EÚ SAFE pre osem členských štátov vrátane Slovenska. Po schválení a podpísaní úverových zmlúv bude mať týchto osem štátov nárok na pôžičky v hodnote približne 74 miliárd eur.

V prípade, že Kanada odmietne kúpiť americké stíhačky piatej generácie F-35, Washington bude musieť častejšie zasahovať do vzdušného priestoru susednej krajiny, vyhlásil veľvyslanec USA v Kanade Pete Hoekstra.

Diplomat poznamenal, že USA budú musieť zakúpiť viac moderných stíhačiek pre svoje vlastné vzdušné sily a častejšie ich vysielať do kanadského vzdušného priestoru, „aby čelili hrozbám blížiacim sa k USA“.

Takáč uviedol, že financovanie spoločnej poľnohospodárskej politiky po roku 2028 patrilo medzi hlavné body pondelňajšej Rady EÚ pre poľnohospodárstvo v Bruseli.

Podľa Babiša Česko nedostalo oficiálny list od Trumpa, ktorým by ČR pozval do Rady mieru ako niektoré iné krajiny. Prípadné členstvo v tejto novej platforme chce koordinovať s ostatnými krajinami EÚ.

Zo správy lotyšskej spravodajskej služby, na ktorú sa odvoláva Politico vyplýva, že útoky dronov spôsobujú 70 až 80 percent zranení alebo úmrtí vo vojne na Ukrajine.

Orbán uviedol, že ukrajinská vláda sa snaží zasahovať do aprílových parlamentných volieb v Maďarsku koordinovanou sériou opatrení. Podľa neho minulý týždeň ukrajinskí politickí lídri a ukrajinský prezident „sformulovali hrubo urážlivé a výhražné odkazy Maďarsku a maďarskej vláde“.