„Komisia začala konanie o porušení povinnosti (infringement, pozn. TASR) proti Slovensku v dôsledku prijatia zákona o zmene Úradu na ochranu oznamovateľov. Domnievame sa, že tieto dodatky porušujú právo EÚ, najmä tým, že ovplyvňujú nezávislosť slovenského Úradu na ochranu oznamovateľov, podmienky na ochranu oznamovateľov, požiadavky na zachovanie dôvernosti a právo na účinný prostriedok nápravy. Slovensko má čas do 2. marca odpovedať na oficiálne oznámenie o začatí konania,“ vyhlásil McGrath.

Európska komisia koncom januára oznámila, že začala konanie o porušení povinnosti voči Slovensku. Dôvodom je prijatie zákona o zmene Úradu na ochranu oznamovateľov (ÚOO) na nový úrad. Tento krok je podľa Komisie v rozpore so smernicou o ochrane oznamovateľov a s Chartou základných práv EÚ.

Zákon na Slovensku nenadobudol účinnosť, keďže Ústavný súd SR ho ešte pred vstúpením do platnosti pozastavil. Legislatíva mala transformovať ÚOO na nový Úrad na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Ten sa mal okrem agendy oznamovateľov trestnej činnosti zaoberať aj agendou odškodňovania obetí trestných činov, ktorú mal prevziať od ministerstva spravodlivosti. Zákon rieši aj preskúmanie ochrany v rámci trestného aj správneho konania.

Ak EK nedostane od Slovenska uspokojivú odpoveď alebo nedôjde k náprave, môže prejsť do ďalšej fázy konania a zaslať štátu odôvodnené stanovisko. Ak sa ani následne spor nevyrieši, Komisia môže štát zažalovať na Súdnom dvore EÚ. Následné neplnenie opatrení vyplývajúcich z rozhodnutia súdu EÚ by mohlo viesť k sankciám.

McGrath na stredajšom zasadnutí EP taktiež vyjadril obavy týkajúce sa boja proti korupcii v SR. „Zrušenie špecializovaných protikorupčných orgánov na Slovensku – Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) a Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) – malo za následok oneskorenie vyšetrovaní, ktoré boli postúpené iným orgánom, a výrazný pokles počtu (vyšetrovaných) prípadov korupcie vrátane tých, ktoré patria do pôsobnosti Európskej prokuratúry (EPPO), keď je ohrozený rozpočet EÚ,“ uviedol.

„Z tohto dôvodu Komisia v júli 2025 dospela k záveru, že nebol dosiahnutý žiaden pokrok pri jej odporúčaní na zabezpečenie účinného a nezávislého vyšetrovania a stíhania prípadov korupcie na vysokých miestach, ktoré boli vydané v jej predchádzajúcich správach o právnom štáte,“ doplnil.

K žiadnemu pokroku podľa McGratha nedošlo ani v oblasti ochrany nezávislosti verejnoprávnych médií a zlepšenia fyzickej bezpečnosti a pracovného prostredia novinárov. EK podľa jeho slov preto vedie so SR dialóg o implementácii nariadenia EÚ o slobode médií (EMFA).

V súvislosti so systémom bŕzd a protiváh EK poukazuje na tlak, ktorému podľa nej v SR čelí občianska spoločnosť. Okrem toho podľa McGratha nedošlo k žiadnemu pokroku ani v súvislosti s odporúčaním zabezpečiť lepšie zapojenie verejnosti do legislatívneho procesu či zabrániť nadmernému využívaniu skráteného legislatívneho konania.

„Od roku 2024 Komisia vedie so Slovenskom dialóg o významných reformách, v súvislosti s ktorými boli vznesené obavy týkajúce sa súladu s právom EÚ. Niektoré z týchto diskusií viedli k pozitívnym výsledkom, napríklad reforma Trestného zákona z roku 2024 bola v nadväznosti na tento dialóg zosúladená s právnym rámcom EÚ v oblasti ochrany finančných záujmov Únie,“ uviedol eurokomisár.

EK vedie dialóg so Slovenskom aj v prípade novelizácie Ústavy SR zakotvujúcej dve pohlavia. „V novembri minulého roka Komisia rozhodla o začatí infringementu voči Slovensku po tom, čo tieto ústavné zmeny nadobudli účinnosť. Komisia sa domnieva, že dodatky k článku 7 Ústavy SR zakladajú dôvod na obavy v súvislosti s dodržiavaním zásad nadradenosti, autonómie, účinnosti a jednotného uplatňovania práva Únie zo strany Slovenska. Komisia v súčasnosti analyzuje odpoveď SR,“ konštatoval eurokomisár.

McGrath na záver svojho vystúpenia uviedol, že EK priebežne monitoruje situáciu vo všetkých členských štátoch vrátane Slovenska a každú situáciu posudzuje individuálne. „Náš záväzok je jasný: spočíva v podpore Slovenska pri dodržiavaní zásad právneho štátu a základných práv, v ochrane dôvery verejnosti a v ochrane finančných záujmov Únie,“ dodal.

Europarlament sa zaoberal situáciou na Slovensku aj v septembri minulého roka po návštevách krajiny poslancami z Výboru pre kontrolu rozpočtu (CONT) a Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (LIBE) v prvej polovici predošlého roka.