Tarr v príspevku na sociálnej sieti Facebook napísal, že Slovensko sa pokúsilo skonfiškovať majetok rodiny Bositsovcov na základe „protimaďarského dekrétu z roku 1945“ osemdesiat rokov po jeho prijatí. „Dúfame, že toto rozhodnutie im konečne umožní slobodne uplatňovať si svoje vlastnícke práva,“ doplnil.

Rozhodnutiu však podľa maďarského ministra chýba širší precedens pre tisíce podobných prípadov. Súd sa tiež podľa jeho slov vyhol hlavnej otázke – či možno niekomu zabrať pôdu bez náhrady len preto, že pôvodný vlastník bol Maďar.

Tarr v tejto súvislosti ocenil slovenskú stranu Maďarská aliancia a nezávislých právnikov za dokumentáciu toho, že „Slovensko od roku 1991 systematicky zaberá pozemky dedičom maďarských a nemeckých rodín“. Mnohí z nich pritom v súčasnosti podľa neho už plynule hovoria po slovensky a identifikujú sa ako Slováci.

MZVEZ SR v reakcii dôrazne odmietlo tvrdenia maďarského ministra. Rozhodnutia slovenských súdov vrátane Ústavného súdu SR podľa rezortu vychádzajú z platného právneho poriadku Slovenskej republiky a rešpektovania princípov právneho štátu.

„Spomenutý prípad sa týkal konkrétnych procesných otázok, pričom samotnú existenciu povojnového právneho rámca nespochybnil Európsky súd pre ľudské práva a rovnako tak ani Ústavný súd SR,“ uviedlo ministerstvo s tým, že SR „dlhodobo garantuje ochranu práv príslušníkov národnostných menšín vrátane maďarskej menšiny v súlade s európskymi štandardmi a medzinárodnými záväzkami“.

Historicky citlivé otázky podľa MZVEZ SR nesmú byť využívané na politickú konfrontáciu alebo na vytváranie obrazu Slovenska ako krajiny porušujúcej princípy právneho štátu. SR je preto pripravená viesť vecný a vzájomne sa rešpektujúci dialóg so svojimi partnermi vrátane Maďarska, odmieta však jednostranné a politicky motivované interpretácie tejto problematiky.