Ľudskoprávne skupiny vyzvali administratívu USA, aby Assangea zbavila obvinení

Pod otvorený list Bidenovi sa podpísalo 24 organizácií vrátane Human Rights Watch, Amnesty International USA a Reportérov bez hraníc (RSF). “Novinári v hlavných spravodajských médiách sa pravidelne rozprávajú so svojimi zdrojmi, žiadajú objasnenie alebo ďalšiu dokumentáciu a dostávajú a zverejňujú dokumenty, ktoré vláda považuje za tajné,” uvádza sa v liste. “Myslíme si, že takýto precedens by mohol účinne kriminalizovať tieto bežné novinárske postupy,” varovali.

Agentúra AFP však poznamenala, že v roku 2010, keď bol Biden viceprezidentom USA, Assangea nazval “technologickým teroristom”, ktorý ohrozuje životy ľudí.

Počas funkčného obdobia exprezidenta Donalda Trumpa bolo proti Assangeovi vznesených 18 obvinení. Americké úrady ho obviňujú zo sprisahania, nelegálneho preniknutia do vládnych počítačov a porušenia zákona o špionáži v súvislosti so zverejnením tajných dokumentov o vojenských kampaniach v Afganistane a Iraku. Na webovej stránke WikiLeaks sa tieto materiály objavili v rokoch 2010 – 2011. V prípade uznania za vinného v USA by mu hrozilo až 175 rokov za mrežami. Assange a jeho právnici však tvrdia, že prípad voči nemu je politicky motivovaný.

V januári zamietol súd v Londýne žiadosť Assangea o prepustenie na kauciu. Bude tak musieť zostať v londýnskej väznici Belmarsh až do verdiktu vo veci odvolania, ktoré podali USA proti rozhodnutiu trestného súdu Anglicka a Walesu (známeho ako Old Bailey) so sídlom v Londýne. Ten zamietol jeho vydanie do USA pre obavu o jeho duševné zdravie, respektíve predpoklad, že v prípade extradície by mohol Assange spáchať samovraždu.

Britská polícia zatkla Assangea v apríli 2019 na ekvádorskej ambasáde v Londýne, kam sa uchýlil zo strachu pred vydaním do Spojených štátov. Policajti zasiahli hneď po tom, ako mu Ekvádor zrušil status žiadateľa o azyl a ukončili tak jeho sedemročný pobyt na tomto veľvyslanectve.