Môj profil 
Predplatné
Denník Pravda uverejnil článok na základe istej Barbory, ktorá sa periodiku posťažovala na kázanie kňaza, ktorý vyzýval veriacich, aby sa postavili proti gender ideológii a podpísali petíciu proti Istanbulskému dohovoru. Kňaz správne ľuďom vysvetlil, že dokument pod zásterkou ochrany žien v skutočnosti zavádza gender ideológiu.
Denník Pravda však oponuje a menuje nútené potraty, násilnú sterilizáciu, násilie, či psychické a fyzické násilie za méty, proti ktorým tento dohovor údajne bojuje a nechápe, prečo sa to Cirkvi nepáči. Prirodzene, Cirkev proti týmto amorálnostiam bojuje na mnohých frontoch… Je preto vtipné, ako plátok, ktorý funguje aj ako hlasná trúba liberálov, ktorí za “normálnych okolností” nemajú problém s takýmito formami násilia, naopak, pretláčajú ich (tlak na tzv. uplatňovanie reprodukčných práv žien – fyzické násilie na nenarodených deťoch a psychické na ženách, eutanázie – násilie na starých, chorých, nechcených; náhradné materstvo, homosexuálne adopcie – psychické násilie na deťoch a ich biologických matkách), zrazu moralizuje kňazov.
Hoci oficiálna línia Cirkvi už pár rokov odmieta ratifikáciu tohto dokumentu a minulý rok tiež žiadala, aby Slovensko od neho odstúpilo, ako si všíma aj denník Pravda, predsa len sa denník snaží vytvoriť dojem, že výzva k podpisom pod odmietnutie tohto dohovoru je len akciou “osamelých vlkov”: “Denník Pravda sa KBS pýtal, či teraz organizuje petíciu. Hovorca konferencie Martin Kramara odpovedal, že s tým nemajú nič spoločné a odkázal nás na Žilinskú diecézu. Ani jej hovorca Zdeno Pupík o ničom nevedel. „Nemám vedomosť o tom, či niekto z kňazov vyvíja osobnú iniciatívu,“ doplnil Pupík.
Denník tvrdí, že realitu o Istanbulskom dohovore ponúka propotratové občianske združenie Možnosť voľby, ktoré tvrdí, že tento dokument chce zabezpečiť, “aby ženy a dievčatá nemuseli žiť v strachu z násilia”. Varovania kňazov označuje za znôšku zavádzajúcich poloprávd.
Za Slovensko podpísala Istanbulský dohovor v roku 2011 ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (Most-Híd). K ratifikácii však zatiaľ nedošlo kvôli blokácii predovšetkým SNS, pričom Andrej Danko vyhlásil, že kým bude SNS vo vláde, Istanbulský dohovor nepodporí: “Istanbulský dohovor je obrovskou právnou nástrahou pre náš právny systém. Je to pre mňa otázka zotrvania SNS vo vláde. Nebol by som ani sekundu v tejto vláde, keby sme prišli ku konfliktu o Istanbulskom dohovore.” Doteraz ho ratifikovalo 27 zo 47 krajín Rady Európy. Je zjavné, že čosi s takýmto dohovorom nebude v poriadku. Veď komu by vadilo zastavenie násilia na ženách?
Blahová si myslí, že biskupi nevedia čítať. Tí našťastie čítajú aj medzi riadkami
Na odmietanie Istanbulského dohovoru predstaviteľmi cirkvi zareagovala aj poslankyňa za SAS Natália Blahová na svojom blogu. Podľa nej “neobsahuje žiadne útoky proti rodine, žiadne znevažovanie mužov, žiadnu “gender ideológiu“. Tento dohovor chce, aby zmluvné krajiny chránili ženy pred domácim násilím, pred sexuálnym zneužívaním, pred detskými sobášmi, pred mrzačením genitálií, pred porušovaním ľudských práv počas ozbrojených konfliktov, ktoré postihujú civilné obyvateľstvo, najmä ženy, formou rozsiahleho alebo systematického znásilňovania a sexuálneho násilia.” Nádeja sa, že “jeho ratifikácia znamená chránenie práv žien a priznanie sa k tomu, že nie sme krajinou, kde sa toleruje násilie na ženách. Že nie sme krajinou, ktorá bude trpieť mrzačenie ženských pohlavných orgánov, manželstvá detí a sexuálne násilie.”
Blahovej sa nepáči, že taktiež známy kňaz Marián Kuffa verejne vyzýva k odporu voči Istanbulskému dohovoru. “Pýtajme sa ho, čo by na to povedal Ježiš Kristus, ktorý zachránil prostitútku pred umučením. Lebo presne to má za úlohu Istanbulský dohovor. Chrániť ženy pred mučením a sexuálnym zneužívaním.”
Kuffa vo svojej kázni šíriacej sa po internete veľmi trefne pozdvihol ženskosť a princíp ženskosti, keď zdôraznil, že “žena je zraniteľnejšia a jemnejšia. A s jemnosťou dokáže viac ako muž so svalmi. Keď vyhráš dobrotou nad mužom, tak všetky jeho zbrane sú fuč – celý je tvoj. To je dovolená výhra ženy nad mužom. Vtedy nie je muž ponížený.” Jemnosť a podriadenosť mužovi však Blahová zjavne odmieta a hneď emotívne do toho mieša útlak a tyraniu: “Ku komu sa prihovára tento pán? Lebo keď dnes vieme, že každá piata žena je týraná, tak v jeho auditóriu trpela pomerne veľká skupina žien, ktoré znášali facky, opilecké výčiny, „manželské“ znásilnenia alebo psychické týranie.” .
Záverom svojho blogu si Blahová neodpustila kopnutie aj do biskupov, ktorí vo svojom poslednom pastierskom liste uviedli:„Katolíckej identite protirečí liberalizmus, ktorý relativizuje základné ľudské a prirodzené hodnoty. My katolíci nemôžeme súhlasiť s eutanáziou, údajnou možnosťou voľby pri tehotenstve; s rodovou ideológiou alebo so zmenou pojmu manželstva…“ Blahová im oponuje: “Ak by biskupi “čítali bibliu, vedeli by, že Ježiš bol kráľ liberálov. Je evidentné, že cirkvi stále prekáža sloboda ducha. Presne tak tomu bolo počas predchádzajúcich 2000 rokov.”
Je zaujímavé, ako poslankyňa viackrát vo svojom blogu spomenula, že v Istanbulskom dohovore sa gender ideológia nenachádza, a že vlastne ani neexistuje. No keď pred ňou biskupi varujú, tak zrazu žiada “slobodu ducha”…
Násilie na ženách ale každý normálny človek odsudzuje. Nástup kresťanstva vnímanie ženy radikálne zmenil a ako správne si všíma Blahová, Ježiš Kristus vyzdvihol z prachu zeme aj prostitútku a neodsúdil ju. Slovenskí predstavitelia katolíckej cirkvi už viackrát násilie páchané na ženách v akejkoľvek podobe odsúdili.
Prečo sa teda Cirkev razantne stavia proti Istanbulskému dohovoru?
Dohovor v niektorých prípadoch hovorí o veciach, ktoré sú prijateľné, avšak článok 3, ktorý vysvetľuje, čo sa má chápať pod pojmom násilie na ženách, odkazuje na “všetky činy rodovo podmieneného násilia”. Následne v paragrafe C vysvetľuje, čo podľa dohovoru “rod” znamená:
“Pojmom rod sa rozumie súbor spoločnosťou vytvorených rolí, vzorov správania, činností a atribútov, ktoré daná spoločnosť považuje za primerané pre ženy a mužov”. Teda dohovorom sa zavádza, že to, či je osoba mužom alebo ženou nie je biologickým faktom, ale len konvenčnou skutočnosťou (rolou, ktorú spoločnosť považuje za primeranú…), umelým konštruktom, ktorý sa zrodil len na základe spoločenského konštruktu. Takéto chápanie sa prieči zdravému rozumu a to je hlavným problémom celého dohovoru.
Ďalej bod 3 v článku 4 dohovoru nám hovorí, že rod v dokumente nie je používaný ako synonymum pohlavia:
“Vykonávanie ustanovení tohto dohovoru zmluvnými stranami, najmä opatrenia na ochranu práv obetí sa zabezepčia bez diskriminácie založenej na akomkoľvek dôvode, ako je pohlavie, rod, rasa, farba pleti, jazyk, náboženstvo, politické alebo iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnostnej menšine, majetok, rodová príslušnosť, sexuálna orientácia, rodová identita, vek zdravotný stav, zdravotné postihnutie, manželský stav, postavenie migranta alebo utečenca alebo iné postavenie”.
Ďalej článok 14 bod 1 a 2 nám odhaľuje, že boj proti násiliu na ženách je len jednou malou časťou širokej stratégie v celom dohovore, ktorá má za cieľ indoktrinovať nové generácie podľa princípov homosexualistov prostredníctvom vzdelávacích inštitúcií ale aj médií:
“Zmluvné strany prijmú, ak je to primerané, potrebné kroky na to, aby sa do oficiálnych študijných plánov na všetkých stupňoch vzdelávania začlenili študijné materiály týkajúce sa problematiky rovnoprávnosti mužov a žien, nestereotypných rodových rolí, vzájomného rešpektu, nenásilného riešenia konfliktov v medziľudských vzťahoch, rodovo podmieneného násilia na ženách a práva na nedotknuteľnosť osoby, ktoré sú prispôsobené vyvíjajúcim sa schopnostiam žiakov.”
O čo sa stavíme, že otec-muž a matka-žena budú uvedené ako prvé “rodové stereotypné roly” začlenené do študijných materiálov pre deti?
Propagande sa, samozrejme, nebudú môcť vyhnúť ani médiá: “Zmluvné strany podniknú potrebné kroky na podporu zásad (uvedených vyššie) v neformálnych školských zariadeniach neformálneho vzdelávania, ako aj v športových, kultúrnych zariadeniach a v centrách voľného času a v médiách.”
O čo sa v konečnom dôsledku snaží dokument, definuje pravdepodobne najviac článok 6:
“Zmluvné strany sa zaväzujú začleniť rodovú perspektívu do implementácie a vyhodnocovania vplyvu ustanovení tohto dohovoru a podporovať a efektívne uplatňovať politiku rovnoprávnosti medzi ženami a mužmi a emancipácie žien.”
Ako pred časom upozorňovali biskupi, “Istanbulský dohovor v predkladanej podobe môže vyústiť do porušovania práv rodičov na výchovu detí i do porušovania náboženskej slobody. Zavádza boj proti „rodovým stereotypom“, ktorého nástroje sú ľahko zneužiteľné. Môže spôsobiť potláčanie tých mimovládnych organizácii a cirkví, ktoré prejavujú nesúhlas s rodovou ideológiou. Subjekty dlhodobo aktívne v ochrane žien tak budú čeliť riziku priamej diskriminácie.”
Istanbulský dohovor a boj proti násiliu na ženách je veľmi rafinovaná zásterka pre strašné veci. Tak, ako údajná nemožnosť prístupu k informáciám či neschopnosť dediť sa stala zámienkou LGBTI pre dosiahnutie registrovaného partnerstva – prvého, zlomového kroku ich pokračujúceho odboja voči rodine, tak aj násilie na ženách je zámienkou pre implementovanie genderovej ideológie v politike štátov a následnú radikálnu transformáciu spoločnosti. Lebo pod rodovo podmieneným, disproporčným násilím si už môžeme predstaviť všetko. Dokonca aj tú nádhernú výsadu žien stať sa matkou či iné uskutočňovanie jej materinského srdca.
Marína Kovačičová
.jpg)
.JPG)
