Arcibiskup Bober vo svojich príhovoroch na svätých omšiach pripomenul predovšetkým vďačnosť Bohu, ktorý ho zahŕňal svojimi milosťami, a rovnako poďakoval aj všetkým pútnikom, pretože počas uplynulých rokov sa vytvorila „pútnická rodina“, ktorá ho verne sprevádza na všetkých pútiach. Tie sa začali v Amalfi, odkiaľ boli prinesené relikvie sv. Ondreja, a pokračovali cez Rím, Lurdy, Fatimu, Guadalupe a, samozrejme, Svätú zem – Izrael.

Program bol typický pre Medžugorie. Každý deň sa začínal spoločnou svätou omšou, po ktorej nasledovali svedectvá s miestnym farárom alebo provinciálom Rehole františkánov, ktorí spravujú farnosť. Nechýbali naplánované návštevy napríklad komunity Cenacolo alebo zámku (Castle) Nancy a Patricka, ktorí tam majú svoj priestor a zariadenie pre kňazov a chudobných, vždy ich radi prijímajú a vydávajú svedectvo o svojom obrátení. Spoločne vystúpili na horu Podbrdo a vrch Križevac, kde sa nachádza kríž postavený v roku 1933.

„Bol som tam po sedemnástich rokoch a vidím, ako sa to znova celé rozvíja. Je to naozaj milostivé miesto a potešilo ma, keď som medzi pútnikmi započul vyznanie jednej ženy, ktorá tam bola aj so svojím manželom, že sa domov vracia iná, ako sem prišla. To je skutočný význam putovania – keď ideme k Panne Márii a ona nás mení k lepšiemu,“ dodal Ján Urban, riaditeľ Arcibiskupského úradu v Košiciach.

Zdroj: Košická arcidiecéza, redakčne upravené

Článok pôvodne vyšiel na portáli tkkbs.sk