Komunistický režim používal voči oponentom rôzne formy perzekúcie, upozorňuje ÚPN

„Zaradenie do táborov nútenej práce bolo formou mimosúdnej perzekúcie, keďže o zaradení rozhodovala bezpečnostná komisia krajského národného výboru. Do táborov nútenej práce mohla len administratívnym rozhodnutím zaradiť občanov vo veku 18 až 60 rokov, a to na obdobie od troch do 24 mesiacov,“ približuje hovorca ÚPN Michal Miklovič s tým, že perzekučný charakter zvýrazňovali aj doplňujúce tresty, ktorými mohla komisia občanovi odňať byt a živnostenské oprávnenie alebo zakázať pobyt na určitom území.

Tábory existovali v Novákoch, Ilave, Ústí nad Oravou, Hronci, Trenčíne a Ruskove. Podľa najnovšieho výskumu ÚPN nimi prešlo viac ako 9100 osôb.

Svojvôľu pri zaraďovaní a ignorovanie postupov orgánov činných v trestnom konaní ilustruje podľa ÚPN zaraďovanie do táborov nútenej práce ešte len vyšetrovaných osôb (napríklad vyšetrovaní v prípade Jozef Biskup a spoločníci) alebo zaraďovanie osôb, ktoré boli v súdnom procese oslobodené (napríklad šiesti oslobodení v procese Bernard Jaško a spoločníci).

Deň pamiatky obetí komunistického režimu bol stanovený na výročie odsúdenia Silvestra Krčméryho 24. júna 1954. V tento deň na súde Krčméry povedal výrok: „Vy máte v rukách moc, ale my máme pravdu! Tú moc vám nezávidíme a netúžime po nej, nám stačí tá pravda! Lebo je väčšia a silnejšia ako moc!“

VOP: Pamiatka obetí komunistického režimu pripomína, aká krehká môže byť sloboda

Stredajší Deň pamiatky obetí komunistického režimu je pripomienkou toho, aké krehké môžu byť sloboda, ľudská dôstojnosť a právny štát, ak nie sú dôsledne chránené. Na sociálnej sieti to uviedol verejný ochranca práv (VOP) Róbert Dobrovodský.

„Dnes si pripomíname obete komunistického režimu – ľudí, ktorí boli prenasledovaní, väznení, diskriminovaní alebo prišli o život len preto, že uplatňovali svoje základné práva, vyjadrovali svoje názory, vyznávali svoju vieru alebo sa odmietli podriadiť nespravodlivosti,“ pripomenul Dobrovodský.

Ozrejmil, že komunistický režim systematicky porušoval základné ľudské práva a slobody, potláčal slobodu prejavu, zhromažďovania, náboženského vyznania i právo na spravodlivý proces. „Za každým takýmto porušením stál konkrétny ľudský príbeh, poznačený utrpením, stratou a neslobodou,“ podotkol ombudsman.

Zdôraznil, že úlohou demokratickej spoločnosti je nielen uchovávať pamiatku na obete totalitných režimov, ale aj neustále posilňovať ochranu ľudských práv a základných slobôd. Rešpekt k dôstojnosti každého človeka, rovnosť pred zákonom, ochrana menšín a právo na spravodlivé zaobchádzanie patria podľa Dobrovodského medzi hodnoty, na ktorých stojí slobodná a demokratická spoločnosť.

„Pri príležitosti Dňa pamiatky obetí komunistického režimu vzdávame úctu všetkým, ktorí trpeli pre svoje presvedčenie a odvahu postaviť sa proti bezpráviu. Ich osudy nám pripomínajú, že ochrana ľudských práv a ľudskej dôstojnosti nie je samozrejmosťou, ale trvalým záväzkom nás všetkých. Nezabúdajme na minulosť, aby sme chránili budúcnosť,“ uzavrel Dobrovodský.