Keď vás ministri zbabelo umlčia a potom sú hustí, že kde majú kritikov

V posledných dňoch ministri Rastislav Káčer, Jaroslav Naď a Ivan Korčok šíria v médiách svoje názory na tému „kto klamal a kto hovoril pravdu“ o DCA. Najnovšie sa rozhodol svoj postoj k uverejnenému článku poskytnúť aspoň prostredníctvom sociálnej sieti publicista Eduard Chmelár

09. 02. 2023 | Z domova | 4 min. čítania | 0 komentárov |

Vľavo publicista Eduard Chmelár, vpravo minister zahraničných vecí Rastislav Káčer. Zdroj: facebook

Bratislava 9. februára 2023 (HSP/Facebook/Pravda/Aktuality/Foto: Facebook)

▶ ❚❚ ↻

Publicista v statuse spomína, že ešte pred rokom mal možnosť napísať svoj dvojčlánok v denníku Pravda. Keďže však nové vedenie tohto denníka mu neumožnilo reagovať na podľa jeho slov mimoriadne demagogický a zavádzajúci agitprop troch ministrov, bol nútený napísať svoj názor prostredníctvom statusu na Facebooku.

K článku, pod ktorý sa minulý piatok podpísali v denníku Pravda ministri Káčer, Naď a Korčok, píše Chmelár len toľko, že podobne ako ich ďalšie propagandistické materiály zámerne odvádza pozornosť od podstaty veci a používa nekorektnú až stupídnu argumentáciu opierajúcu sa o zveličené výroky okrajových alebo nepodstatných skupiniek o údajnom zotročení národa, páchaní najťažších zločinov, vraždení nevinných ľudí a ničení všetkého, čo príde Američanom do cesty.

Načrtol, že asi najočividnejšou lžou obhajcov DCA je tvrdenie, že zmluva nijakým spôsobom nenarušuje našu suverenitu a jurisdikciu. „Z porovnania bilaterálnych vojenských zmlúv s USA navyše jednoznačne vyplýva, že naši diplomati nevyrokovali pre Slovensko vôbec nič, a nie som si istý, či sa o niečo podobné vôbec snažili, alebo im len Američania ukázali, kde to majú podpísať. Napríklad často spomínané Maďarsko alebo Chorvátsko sa nevzdali vlastnej jurisdikcie v takom rozsahu ako Slovensko. Poľsko podrobne upravuje celý rad otázok, ktoré v našom návrhu chýbajú,” píše Chmelár.

Argumentácia vládnej moci je postavená na zvrátenom predpoklade, že keď sa nejaká hrozba nenaplnila, tak reálne neexistuje. „Za takýto logický nezmysel by ich vysmial aj podpriemerný právnik. Je to podobná hlúposť, akoby niekto opieral svoju bezpečnosť o slepú dôveru bez zmluvných vzťahov. „Americkí vojaci tu mali touto dobou rozmiestňovať jadrové zbrane,“ slaboducho sa vysmievajú Káčer, Naď a Korčok. Opäť ide o hrubé zavádzanie, lebo toto nikto netvrdil,” podotkol.

„Keď sme žiadali zakotviť do DCA zákaz rozmiestnenia jadrových zbraní na území Slovenska, vláda sa vyhovárala, že je to zbytočné, lebo medzinárodné dohody to vraj neumožňuj.” Vraj už v tom čase Chmelár poukazoval na to, že klamú ako pohania. Ďalej vysvetľuje, že zmluva o nešírení jadrových zbraní síce zakazuje výrobu, vlastníctvo a rozmiestňovanie nukleárnych hlavíc štátom, ktoré ich dosiaľ nevlastnia (teda napríklad nám), ale to sa netýka rozmiestňovania atómových náloží vo vlastníctve nukleárnych mocností na území iných štátov. Inak by Spojené štáty nemohli mať rozmiestnené jadrové zbrane v Turecku, Nemecku, Taliansku, Belgicku a Holandsku. Po schválení DCA nám tak podľa jeho slov nemôže zaručiť, že tu Američania nebudú skladovať lietadlové jadrové nálože alebo že nepoužijú naše letiská na tranzit nukleárnych náloží.

Ministri v článku vraj hanebne klamú aj v tom, že „obranná dohoda nám uľahčila prijatie batérie americkej protivzdušnej obrany Patriot“. Prítomnosť českých, nemeckých alebo holandských vojakov a ich techniky totiž názorne ukazuje, že na to, aby si členské štáty NATO plnili spojenecké záväzky o kolektívnej obrane, nepotrebujú bilaterálnu zmluvu s USA.

„A mimochodom, kde je tých 100 miliónov dolárov, ktoré nám vraj mali Američania za našu servilnosť tak veľkoryso darovať? Zvláštne, že to nezaujíma žiadneho novinára,“ pripomína Chmelár. Išlo tak podľa vtedajšieho premiéra Eduarda Hegera o dvôvod schválenia obrannej dohody s USA, ktorá vychádza podľa neho z obchodu, ktorý zrealizovala predchádzajúca vláda, keď kúpila 14 stíhačiek F-16 za dve miliardy eur. Heger tvrdil, že potrebujeme investovať do prestavby našej infraštruktúry okolo stíhačiek a Spojené štáty nám na to poskytnú 100 miliónov dolárov.

„Napokon, chrapúnstvo týchto lotrov najlepšie ilustruje ich otázka: „Kde sú teraz všetci tí kritici? Pozaliezali ako potkany!“ Nie, darebáci. My sme stále tu. Stojíme pevne ako hradné bralá pripravení kedykoľvek si to s vami argumentačne rozdať. To vy ste zbabelí, vyľakaní ako plchy v noci, že vás zasa prichytia pri klamstvách,“ dodal v závere statusu.

Pošlite nám tip

NAŽIVO

Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže (MŠVVaM) SR deklarovalo, že elektronické prijímacie konania sú zvládnuteľné pre všetky školy. Uviedlo to pre TASR v reakcii na tvrdenia Únie miest Slovenska (ÚMS), ktorá považovala autorizovanie elektronického rozhodnutia kvalifikovanou elektronickou pečaťou a jeho doručenie do elektronickej schránky zákonného zástupcu za nerealizovateľné pre niektoré školy.

Čítať viac | 13:03

Ruská federálna spravodajská a bezpečnostná služba FSB minulý rok zaznamenala na svojich informačných linkách takmer 150 tisíc telefonátov, z ktorých tisíce obsahovali udania o protištátnej činnosti či sabotážach.

Na ústrednú národnú linku prišlo 68 785 hovorov, regionálne pobočky zaznamenali ďalších 77 772, informovala FSB v utorok. Ide o prudký nárast občianskych udaní, pričom kritici súčasnú mieru špehovania a donášania medzi obyvateľmi prirovnávajú k ére Sovietskeho zväzu.

13:00

Poslanci koaličných strán Hlas-SD a SNS sa pri hlasovaní v Národnej rade (NR) SR o návrhu na odvolanie ministra investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Samuela Migaľa (nezávislý) neprezentovali. Na rozdiel od iných opozičných návrhov tak neboli proti jeho odvolaniu. Migaľ vo funkcii zostal, keďže opozícia nemá dosť hlasov na vyslovenie nedôvery členovi vlády, koaliční partneri mu však chceli vyslať signál, že nie sú spokojní s jeho prácou.

Čítať viac | 12:24

Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK) v súčasnosti eviduje výpadok svojich online predajných systémov v aplikácii IDeme vlakom. ZSSK o tom informovala na sociálnej sieti s tým, že lístok na vlak je možné si kúpiť bez poplatku za servis v pokladnici alebo u vlakového personálu.