Karpatsko-duklianska operácia mala trvať päť dní, boje pokračovali sedem týždňov

Pôvodný plán velenia počítal s rýchlym, päťdňovým prielomom cez Karpaty na pomoc Slovenskému národnému povstaniu (SNP). Namiesto bleskovej akcie však nasledovali vyčerpávajúce boje o horské hrebene, priesmyky a obce, ktoré trvali od 8. septembra do 28. októbra 1944.

Pamätný deň prešiel viacerými zmenami názvu. Do roku 1993 bol známy ako Deň Československej ľudovej armády, neskôr niesol názov Deň obetí Dukly. Národná rada SR schválila 24. novembra 2015 novelu zákona o štátnych sviatkoch (č. 409/2015 Z. z.), ktorou sa názov zmenil na súčasný Deň hrdinov Karpatsko-duklianskej operácie s účinnosťou od 1. januára 2016.

Ktoré armády sa zapojili do operácie

Dátum súvisí so 6. októbrom 1944, keď cez Dukliansky priesmyk prekročili štátnu hranicu predsunuté jednotky 1. československého armádneho zboru pod velením generála Ludvíka Svobodu. V rámci širšej Východokarpatskej operácie vstúpili sovietske jednotky na slovenské územie už skôr – hranice dosiahli 20. septembra a 21. septembra 1944 oslobodili prvú obec Kalinov.

Karpatsko-duklianska operácia bola súčasťou širšej Východokarpatskej operácie. Hlavný úder v smere Krosno – Dukliansky priesmyk – Prešov viedla 38. armáda 1. ukrajinského frontu maršala Ivana Koneva pod velením generála Kirila Moskalenka.

Podieľala sa na nej aj časť 1. gardovej armády 4. ukrajinského frontu generála Andreja Grečka. Súčasťou 38. armády bol 1. československý armádny zbor. Jeho velením bol na začiatku operácie poverený generál Jan Kratochvíl, ktorého 10. septembra vystriedal generál Ludvík Svoboda.

Strategickým zámerom bolo rozbiť nemecké sily v predhorí Karpát, preniknúť cez horské priesmyky na Slovensko a spojiť sa s povstaleckými jednotkami.

„Rýchly prielom opevneného karpatského masívu mal byť uľahčený ústretovým úderom dvoch divízií Východoslovenskej armády smerujúcim do tyla nemeckých vojsk. Zároveň aktívnou činnosťou partizánov, ktorá mala značne obmedziť presun nepriateľských síl a prostriedkov k pásmu prielomu. K splneniu týchto predpokladov úspešného priebehu operácie však nedošlo,“ uviedol pre TASR vojenský historik a odborník na druhú svetovú vojnu Jozef Bystrický.

Dve divízie Východoslovenskej armády generála Augustína Malára totiž nemecké velenie ešte pred začiatkom operácie odzbrojilo a obranu v karpatských priesmykoch urýchlene spevňovalo prísunom posíl z iných úsekov frontu. Podľa údajov Vojenského historického ústavu (VHÚ) sa od 8. do 13. septembra 1944 presunulo len zo Slovenska do priestoru 38. armády 12.500 nemeckých vojakov. Posily zamedzili prieniku k povstalcom a predpoklad rýchleho postupu sovietskych vojsk sa definitívne rozpadol.

Kde sa začali ofenzívne boje

Ofenzíva sa začala ráno 8. septembra 1944. Boje sa sústredili na priestor poľskej Machnówky, kóty 534, mesta Dukla, Hyrowej hory, Barwinka, Vyšného Komárnika a neskôr na úsek pri Kapišovej a Svidníku. Najťažšie tankové strety prebiehali od 21. do 27. októbra v Údolí smrti medzi Nižnou Písanou a Kapišovou.

Operácia sa skončila 28. októbra bez dosiahnutia pôvodne plánovaného rýchleho prielomu a spojenia s povstalcami. Napriek tomu predstavovala významnú vojenskú pomoc Povstaniu, a to najmä tým, že viazala značné nemecké sily, ktoré tak nemohli byť nasadené do bojov na povstaleckých frontoch.

Samotný postup 1. československého armádneho zboru cez hranicu zachytáva jeho vojnový denník. „O 6.30 h vyrazili prieskumné hliadky 1. brigády smerom k československým hraniciam, o 8.00 h dosiahli už prvú obec ležiacu na československom území – Vyšný Komárnik,“ uviedol Bystrický s odvolaním sa na dobový dokument.

Prieskumná hliadka práporu štábneho kapitána Josefa Knopa vztýčila československú štátnu vlajku priamo na ceste pri Duklianskom priesmyku. V oslobodenom Vyšnom Komárniku vztýčili ďalšiu zástavu vojaci jednotky a jej ochranu následne prevzal miestny obyvateľ Štefan Handoga.

Súčasťou 1. československého armádneho zboru boli vojaci viacerých národností, pričom významné zastúpenie mali práve Slováci. „Môžeme byť právom hrdí na to, že na tejto historickej udalosti dôstojne participovali aj Slováci. Veď na začiatku Karpatsko-duklianskej operácie sa v rámci zboru hlásilo k slovenskej národnosti 3326 osôb. Tento počet vzrástol v priebehu jedného mesiaca na 4601 vojakov. Navyše, Slováci tvorili väčšinu personálu elitnej jednotky zboru – 2. československej samostatnej paradesantnej brigády,“ uviedol pre TASR Bystrický. Túto brigádu sovietske velenie ešte počas bojov v Karpatoch letecky presunulo na stredné Slovensko na priamu pomoc povstalcom.

Bilancia bojov

Bilancia bojov bola mimoriadne tragická. V celej Východokarpatskej operácii evidovala Červená armáda približne 21.000 padlých a 84.000 zranených. Priamo v zväzkoch 38. armády uvádzajú pramene VHÚ 13.264 padlých a nezvestných a vyše 48.000 ranených.

Jednotky 1. československého armádneho zboru zaznamenali 1630 padlých a nezvestných a vyše 4000 ranených vojakov. Nemecké straty odhaduje VHÚ na 52.000 padlých a ranených, pričom nemecké vojská prišli o 183 tankov a samohybných diel, 73 obrnených transportérov a stovky kusov ďalšej techniky.

Pamiatku padlých vojakov a 82. výročie tejto historickej udalosti si verejnosť a predstavitelia štátu pripomenuli v sobotu 3. októbra celonárodnými oslavami v areáli Pamätníka 1. československého armádneho zboru na Dukle a vo Svidníku.

Oficiálny spomienkový program ponúkol kladenie vencov za účasti najvyšších ústavných činiteľov, prelety vojenskej techniky či dynamické ukážky bojov. Spomienkové podujatia a pietne akty vyvrcholia v utorok 6. októbra aj na ďalších pietnych miestach Slovenska.