Kardiologické ambulancie zaznamenali vlani viac ako 1,5 milióna návštev

Z hľadiska regionálneho rozdelenia zaznamenali kardiologické ambulancie najviac návštev v Košickom (271.392) a Prešovskom kraji (256.322), najmenej v Trenčianskom kraji (112.686). Zároveň bolo v roku 2025 pre choroby obehovej sústavy zaznamenaných 158.412 ukončených hospitalizácií, pričom priemerný vek týchto pacientov bol 68,9 roka.

„Dáta NCZI ukazujú, že počet ľudí sledovaných v kardiologických ambulanciách dlhodobo rastie. Zároveň vidíme rozdiely podľa veku a jednotlivých diagnóz. Úmrtnosť na ochorenia obehovej sústavy výrazne stúpa s vekom a najvyššia je u seniorov vo veku 85 rokov a viac. Muži majú vo väčšine vekových skupín vyššiu úmrtnosť ako ženy, najmä v kategórii 35 až 64 rokov. V najstarších vekových skupinách sa úmrtnosť mužov a žien na kardiovaskulárne ochorenia vyrovnáva,“ priblížila riaditeľka odboru reportingu a analýz NCZI Martina Vrbiková.

Najčastejšou skupinou diagnóz, pre ktoré boli pacienti v roku 2025 sledovaní, zostali hypertenzné choroby. V kardiologických ambulanciách bolo evidovaných 259.815 osôb s rôznymi formami vysokého krvného tlaku. Nasledovali ischemické choroby srdca (189.646 pacientov) a poruchy srdcového rytmu (183.137). Pri všetkých diagnózach počet pacientov každoročne stúpa.

Výrazný dlhodobý rast je badateľný aj pri chronickom zlyhávaní srdca. V roku 2025 bolo v kardiologických ambulanciách sledovaných 62.886 ľudí s touto diagnózou. Lekári zároveň vlani zistili chronické zlyhávanie srdca u 12.725 nových pacientov.

Podľa prezidenta Slovenskej kardiologickej spoločnosti Milana Luknára netreba za rastúcimi číslami kardiologických pacientov vidieť len horší životný štýl, ale aj čoraz lepšiu diagnostiku.

„Dôležité je, aby ľudia poznali svoje hodnoty krvného tlaku, cholesterolu a cukru v krvi a keď ich nemajú v poriadku, aby s tým aj niečo urobili – zdravšie sa stravovali, viac sa hýbali, prestali fajčiť a piť alkohol a ak je to možné, aby sa vyhýbali znečistenému ovzdušiu, ktoré je spolu s vysokou hladinou hluku v mestách ďalším významným rizikovým faktorom pre vznik kardiovaskulárnych ochorení,“ povedal.

Najväčší priestor pre zlepšenie vidí kardiológ v zachovaní kontinuity starostlivosti a vo zvyšovaní zdravotnej gramotnosti obyvateľstva. „Kardiologickí pacienti sú veľmi dobre riešení v nemocniciach, ale máme dlhé čakacie doby na kontrolné vyšetrenia u kardiológov a iných špecialistov. Ľudia by sa mali zároveň viac zaujímať o svoj zdravotný stav a dodržiavať prípadnú predpísanú liečbu. Dôležité je, aby pochopili, ako významne môžu ochorenia srdca a ciev skracovať a znepríjemňovať život,“ podotkol Luknár.