Za pomoci Slovákov v zahraničí a pomocou vtedajších nadácií na pomoc prenasledovaným kresťanom vznikol Slovenský ústav sv. Cyrila a Metoda v Ríme a pri ňom založili gymnázium Antona Bernoláka a v duchu saleziánskej charizmy sv. Jána Bosca vzdelávali a popri tom aj formovali mladých chlapcov z emigrácie, aj zo slovenských dedín v Srbska a Chorvátska, s perspektívou ich pôsobenia, keď to bude už možné, na Slovensku.

Popri don Andrejovi Šándorovi básnickým menom Gorazdovi  Zvonickom, don Augustínovi Nádaskom a don Rudolfovi Blatnickom, ktorý bol len diakonom, ktorí boli hlavnými osobami ich štúdia i ďalšieho programu, ktorých autor v knihe predstavuje, čitateľ sa dozvedá aj o ďalších saleziánoch, ktorí so študentmi netrávili toľko času, ale sa im venovali popri iných povinnostiach, ako vyučujúci niektorých predmetov, či sa s nimi stretávali pri činnosti ústavu, ktorá bola veľmi široká.

Činnosť ústavu sa zameriavala nielen na zahraničných Slovákov, ale v Slovenskom ústave bolo vydaných a na Slovensko odoslaných mnoho kníh, na Slovákov vplývali cez vysielanie Vatikánskeho rozhlasu i iných zahraničných staníc. Pracovali vedecky v rozličných cirkevných a školských inštitúciách.  Osobnosti, ktorým je kniha venovaná nie sú neznáme ani na Slovensku, Don Augustín Nádaský sa vrátil na Slovensko a spolupracoval pri rozbiehaní saleziánskeho gymnázia v Šaštíne, bol jeho pedagógom  a slúžil ako kňaz aj v bazilike, kde bol aj vyhľadávaným spovedníkom. Andrej Šándor, ako veľký básnik  bol známy cez jeho viaceré zbierky, tiež prekladal z latinčiny a taliančiny. Rudolf Blatnický, ktorý bol profesorom systematickej teológie na Pápežskom saleziánskom Ateneu, kde aj vyštudoval, vyvíjal bohatú literárno – vedeckú činnosť, spolupracoval na teologických, biblických a liturgických príručkách a na katechizme Katolíckej cirkvi.  Na Slovensko sa don Šándor ani Blatnický už nevrátili, ale zomreli v Taliansku.

Autor Jozef Tomšík, saleziánsky kňaz pôsobiaci v Taliansku, pôvodom zo srbskej obce Selenča, spomína na roky svojej mladosti a štúdia na tomto gymnáziu a na svojich profesorov a vychovávateľov a tak približuje čitateľom svoje študentské časy a tiež týchto saleziánov aj pomery na gymnáziu a v Slovenskom ústave. Ich pôsobenie bolo tak výrazné a zanechalo v ňom mnoho spomienok, ktoré aj po rokoch sú živé a boli dobrým základom pre jeho ďalší život. Žije v materskom dome saleziánov dona Bosca v Turíne.

Ako píše súčasný provinciál saleziánov na Slovensku don Peter Timko v predhovore, spomienky boli napísané v Taliančine ako jednotlivé časti a vďaka autorovi, pánovi Jozefovi M. Rydlovi a ďalším vyšli teraz aj v slovenčine.

Text vhodne dopĺňa mnoho fotografií zo života počas štúdia, výletov, slávností, ale aj stretnutí s pápežom Jánom Pavlom II.  Niektoré osoby, ktoré autor v diele spomína, približuje aj biografických poznámkach. Kniha je v pevnej väzbe má 248 strán formátu 17×24 cm. Na obálke sú fotografie troch saleziánov, ktorým je kniha venovaná. Na zadnej strane obálky je krátke zhodnotenie knihy a životný medailón autora.