Pripomenul pritom, že invalidný dôchodok je podľa zákona o sociálnom poistení určený na kompenzáciu dlhodobej straty príjmu spôsobenej zdravotným stavom. Na pokrytie zvýšených výdavkov slúžia samostatné peňažné príspevky pre osoby z ťažkým zdravotným postihnutím.

Z približne 250-tisíc poberateľov invalidného dôchodku má približne 100-tisíc zároveň aj pracovný príjem. Mesačný príjem nad úrovňou priemernej mzdy má približne 4000 plne invalidných dôchodcov a takmer 20-tisíc poberateľov čiastočného invalidného dôchodku. Podľa ÚHP pre štát znamenajú ich invalidné dôchodky ročné výdavky vo výške 140 miliónov eur.

„Motivácia pracovať je dôležitá pre samotných ľudí aj pre ekonomiku. Na rozdiel od Slovenska je však vo väčšine krajín EÚ súbeh invalidného dôchodku s príjmom z práce obmedzený. Napríklad v Poľsku sa invalidný dôchodok znižuje, ak jeho poberateľ zarába viac než 70 % priemernej mzdy v hospodárstve a pri prekročení 130 % sa úplne pozastavuje,“ priblížili analytici ÚHP na sociálnej sieti.

Upozornili, že súčasný systém posudzovania invalidity sa orientuje výlučne na medicínske zhodnotenie stavu. Invalidný dôchodok sa tak stanovuje tabuľkovo podľa diagnózy, nie podľa charakteru práce či zmeny príjmu. “Napríklad pri ochrnutí dolných končatín drevorubač môže prísť o prácu, ale príjem IT špecialistu pracujúceho z domu sa znížiť nemusí. Ľudia s rovnakou diagnózou tak môžu mať veľmi rozdielne možnosti pokračovania v profesii,” uviedli.

Spravodlivejšie nastavenie systému i lepšie cielenie výdavkov by mohla podľa ÚHP priniesť zmena posudzovania invalidity a zavedenie postupného krátenia invalidného dôchodku pri vysokých príjmoch. „Posudzovanie je potrebné zmeniť tak, aby do procesu viac vstupovalo povolanie žiadateľa a možnosti jeho zmeny. Opatrenie by dalo viac zodpovednosti posudkovým lekárom a zároveň im poskytlo väčšiu slobodu pri určovaní finálneho percenta invalidity na základe komplexných podkladov. Tie by zahŕňali aj pracovnú históriu poistenca, jeho reálnu schopnosť pracovať v rôznych profesiách a možnosti rekvalifikácie,“ uviedli analytici v svojej štúdii.

Úsporu vo výdavkoch štátu by mohlo priniesť aj krátenie invalidného dôchodku v prípade, ak príjem po priznaní invalidity presiahne ten pred invaliditou. Analytici ÚHP vypočítali, že krátenie vo výške 10 % z odhadovaného prírastku príjmu by v tomto roku mohlo uvoľniť približne 43 miliónov eur. Alternatívou by podľa nich mohlo byť aj progresívne krátenie invalidných dôchodkov pre ľudí s vysokým príjmom. Takýmto opatrením by sa podľa analytikov zvýšila adresnosť systému. Upozornili, že invalidné dôchodky by sa v takomto prípade najviac krátil ľuďom s najvyšším celkovým príjmom a nie tým, ktorých príjem po priznaní invalidity najviac vzrástol. Progresívne krátenie od úrovne priemernej mzdy až po krátenie 100 % invalidného dôchodku na úrovni štvornásobku priemernej mzdy by podľa výpočtov ÚHP ročne ušetrilo približne 72 miliónov eur. Konzervatívnejšie alternatívy, ktoré by najbohatším invalidným dôchodcom krátili maximálne 80 % alebo 50 % invalidného dôchodku, by mohli ušetriť zhruba 35 miliónov eur ročne.

Vo výdavkoch na práceneschopnosť a invaliditu štát už začal robiť poriadok. Na začiatok sa zameral na odhaľovanie fiktívnych práceneschopností, čo za minulý rok a úvod tohto roka prinieslo úsporu vo výške už takmer 200 miliónov eur. Upratovať však plánuje aj v invalidných dôchodkoch. Ako v apríli uviedol minister práce Erik Tomáš (Hlas-SD) Sociálna poisťovňa preveruje približne 700 podozrivých invalidít. Vo vyše tridsiatke prípadov posudkoví lekári invaliditu už buď odobrali, znížili jej percento alebo výplatu dávky zastavili. Sociálna poisťovňa tak ušetrila približne 2,7 milióna eur.