Tesná väčšina  (73:71) poslancov holandského parlamentu vyslala signál, že nepodporuje ochotu holandského kabinetu zúčastniť sa na ponuke Európskej komisie zvýšiť výdavky Európskej únie na obranu o 800 miliárd eur, informuje NL Times.

Lídri členských štátov EÚ minulý týždeň hlasovali za tento plán na summite Európskej rady, pričom holadnský premiér Dick Schoof sa pridal k svojim kolegom a vyzval, aby sa plány predsedníčky Európskej komisie Ursuly Von Der Leyenovej ďalej rozvíjali.

Otázka obrany rozdeľuje Holandsko

Tweede Kamer, dolná komora holandského parlamentu, však v utorok 11. marca hlasovaním vyjadrila nespokojnosť návrhom ReArm Europe v jeho súčasnej podobe a vyzvala Holandsko, aby od plánu odstúpilo. Strany kritizujú najmä jeho možné financovanie prostredníctvom zvýšenia štátneho dlhu.

Väčšina členov dolnej komory hlasovala za žiadosť, aby kabinet “nedovolil Holandsku zúčastniť sa na programe ReArm Europe a v prípade potreby rokoval o vystúpení“, ako sa uvádzalo v predloženom texte.

Holandský parlament nakoniec tesnou väčšinou hlasov odmietol obranný plán Európskej komisie. Poslanci troch zo štyroch koaličných strán, celkovo 73  poslancov, hlasovalo proti programu ReArm.

Otázka obrany ďalej rozdeľuje už aj tak nestabilnú pravicovú vládu krajiny. Zatiaľ čo nezávislý premiér Schoof hlasovaním v parlamente súhlasil s programom ReArm Europe, rovnako ako koaličná strana VVD (Strana slobody a demokracie) , koaliční partneri PVV (Strana slobody), BBB (Roľnícko-občianske hnutie) a NSC (Nová spoločenská zmluva) hlasovali za návrh proti vlastnému kabinetu.

Geert Wilders, líder strany PVV, preto vyzval premiéra Dicka Schoofa, aby stiahol svoju podporu týmto plánom na európskej úrovni : „Takto by to malo byť v demokracii.“

Pravicovo-liberálna VVD, strana generálneho tajomníka NATO Marka Rutteho, plán EÚ podporuje. Podľa poslancov VVD by bolo “nezodpovedné“, keby Holandsko teraz stiahlo svoju podporu.

Pripomenieme, že Von der Leyenová pred týždňom predstavila svoj plán ReArm Europe, v ktorom vyzýva členské štáty, aby zvýšili svoje výdavky na obranu v priemere o 1,5 percenta svojho hrubého domáceho produktu. V nasledujúcich štyroch rokoch by sa tak získalo približne 650 miliárd eur. Zvyšných 150 miliárd eur by sa získalo prostredníctvom európskych dlhopisov -tzv. eurobondov, pričom dlh by sa rozdelil medzi všetky členské štáty ako nástroj na spájanie zdrojov s cieľom získať lepší prístup k vybaveniu, ako sú rakety, bezpilotné lietadlá, protivzdušná obrana, protidronové systémy a investície do kybernetickej bezpečnosti.

Európska komisia v súčasnosti pracuje na podrobnostiach týchto plánov, ktoré môže schváliť len kvalifikovaná väčšina členských štátov EÚ. To znamená, že ich žiadny štát nemôže zablokovať, dodáva Focus.

O tom, ako bude holandská vláda postupovať v Bruseli, by mala 14. marca rokovať Rada ministrov.

Prečítajte si tiež:

• Brusel prechádza na vojnový režim a vytvára “Bezpečnostné kolégium“
• “Rozhodnutie, ktoré zničí európsku ekonomiku”, reaguje Viktor Orbán