Môj profil 
Predplatné
Sociológ upozornil, že z posledných 70 rokov českej histórie je možné vyvodiť dôležitú poučku o nakladaní so súkromným majetkom.
„Jedno z poučení z uplynulých 70 rokov uvádza, že priame znárodnenie môže byť menším zlom, ako prehnaná regulácia súkromného majetku,„ uviedol na svojich sociálnych sieťach.
To je možné, podľa názoru Hampla, ilustrovať na českých dedinských krčmách, ktoré prežili znárodnenie, ale neprežili prílišnú reguláciu posledných rokov.
„Napríklad dedinské krčmy. Prežili znárodnenie po roku 48, hoci väčšinou v mizernom stave, ale udržali svojbytný kus sveta s vlastnou špecifickou kultúrou. Nevydržali ale kombináciu nezmyselne prehnaných hygienických požiadaviek, zákazu fajčenia, EET a ďalších opatrení. A akonáhle si ľudia odvykli do nich chodiť, bude nesmierne ťažké ich obnoviť,“ myslí si.
Sociológ upozoruje, že tak „žalostná situácia„, ako je teraz, v Česku nebola od roku 1800. Pričom ju podľa jeho slov nespôsobila komunistická strana ani divoké deväťdesiate roky, ale súčasný „euro-režim„.
„Keď dnes idete českou krajinou a nemáte sa kde zastaviť na pivo či limonádu, pripomeňte si, že je to prvýkrát od roku 1800, kedy je takáto žalostná situácia. A tiež si pripomeňte, že to nespôsobili ani komunisti, ani deväťdesiate roky, ale súčasný euro-režim,“ uzavrel svoj post na Facebooku autor bestselleru Prelomenie hradieb.
Tyrania neistoty
Petr Hamp publikoval v priebehu leta na svojej internetovej stránke článok s názvom Tyrania neistoty. V ňom upozorňuje na zlyhávanie princípov právneho štátu na Západe a na dôsledky, ktoré to nesie pre spoločnosť.
Sociológ vo svojom texte upozorňuje na skutočnosti posledných rokov, ktoré sú spojené s právnym štátom a zásadami spravodlivého súdneho konania. Zdôrazňuje, že došlo k zmenám v povahe právneho štátu. V novej situácii už nejde o preukazovanie skutku. Súdy majú teraz podľa jeho názoru rozhodovať o tom či pre dotyčného zákony platia, alebo nie.
„Základný princíp v pozadí hovorí, že sa zmenila povaha právneho systému, v ktorom žijeme. Nejde o preukazovanie, kto sa čoho dopustil či nedopustil. Nejde ani o preukazovanie úmyslu. Ide o to, že zákony sa prestali uplatňovať a zmyslom súdu je rozhodnúť či pre dotyčného zákony platia, alebo nie. Ak neplatia, sudca ľahko nájde nejaký dôvod. Rozhorčenie nad zahraničnou politikou ospravedlňuje podpálenie synagógy. Užívanie marihuany v minulosti ospravedlňuje vraždu spáchanú v úplne príčetnom stave. Prítomnosť migrantov na palube ospravedlňuje útok proti talianskemu prístavu,“ myslí si Hampl.
Sociológ pritom tiež upozornil na to, akú úlohu v sporoch hrá spoločenská klíma. Rozhodovanie o platnosti či neplatnosti zákona vraj neleží iba na pleciach sudcu, ale aj na aktivistoch a médiách.
„Rozhodnutie o uplatnení či neuplatnení zákona pritom nie je len čisto na sudcoch. Ide o kolektívne rozhodnutie komunity aktivistov a médií. Nikto v ňom nemá istú pozíciu. Každý aktivista môže byť obvinený, že je v skutočnosti spiatočnícky. Každé médium môže byť obvinené, že je v skutočnosti populistické. Ani džihádisti nemajú vždy istotu, že sa vyhnú potrestaniu,“ dodal Hampl.
Mimo to, ale údajne existujú celé oblasti práva, v ktorých beží všetko po starom, ako príklad uvádza krádeže. Aj v týchto smeroch trestného práva bude vraj dochádzať k zmenám.
„K tomu hlavnému prelomu už totiž došlo. To si uvedomíme, keď si pripomenieme, že súdny rozsudok nie je určený len stranám. Každý súdny rozsudok je určený aj celej verejnosti – aby každý mohol vidieť, že právo naďalej funguje a že je vymáhané. Aby bol právny systém pre každého priezračný a predvídateľný. Aby každý vedel: keď sa dopustím tohto, budem potrestaný približne takto. Keď sa stanem obeťou určitého trestného činu, budú represívne orgány postupovať tak a tak,“ vyhlásil sociológ.
„Ak začne štát okázalo a hrdo uplatňovať pravidlo, že zákony niekedy platia a niekedy nie, systém sa rúca,„ dodal na záver Hampl.
