„Ak by sme v tejto prevádzke nahradili 70 % súčasnej výroby tepla geotermálnym zdrojom, prinieslo by to ročnú úsporu zhruba 19-tisíc ton emisií CO2 ročne,“ povedal Mašek.

Spotreba zemného plynu by sa podľa predloženého scenára znížila o 1,62 milióna kubických metrov ročne. Ide o množstvo zodpovedajúce približne ročnej spotrebe 800 rodinných domov.

Výrazne by sa znížila aj spotreba biomasy. Tepláreň by podľa prepočtov potrebovala o 12-tisíc ton drevnej štiepky ročne menej.

„Výrazne by klesla aj potreba drevnej štiepky, a to o 12-tisíc ton. V praxi to znamená, že cez sídlisko a mesto prejde ročne o 500 plne naložených kamiónov menej,“ povedal Mašek.

Pokles spaľovania biomasy a dopravy by mal priaznivý vplyv aj na kvalitu ovzdušia a dopravnú záťaž v meste.

„Odpadla by tak s tým spojená hlučnosť, dopravná záťaž a emisie z dopravy. Vďaka tomu by sa do lokálneho ovzdušia dostalo o 185-tisíc kilogramov pevných častíc menej,“ uviedol.

Pri ambicióznejšom scenári, ktorý by počítal s nahradením 98 percent výroby tepla, by boli úspory ešte vyššie.

„Ročne by sme takto dokázali ušetriť 27-tisíc ton CO2 (ekvivalent 24 500 áut), 2,25 milióna kubíkov plynu (1 100 rodinných domov) a 17-tisíc ton štiepky (viac ako 700 kamiónov),“ povedal Mašek.

Významný by bol aj pokles množstva tuhých znečisťujúcich látok vypúšťaných do ovzdušia.

„Pre obyvateľov sídliska a kvalitu ovzdušia v meste je však mimoriadne dôležitý najmä fakt, že ročný objem vypúšťaných pevných častíc z komínov by sa znížil až o neuveriteľných 261-tisíc kilogramov,“ dodal Mašek.