Európski lídri po Trumpových výrokoch panikária

Lídri Európskej únie vyjadrili nedôveru a pobúrenie po nevhodnej poznámke Donalda Trumpa na predvolebnom mítingu v Južnej Karolíne. Bývalý americký prezident narážal na to, že sa nebude ponáhľať s obranou spojencov NATO, ktorí si neplnia svoje záväzky v oblasti výdavkov na obranu. Možno tento odkaz nebol príliš diplomatický, ale práve preto bude mať pravdepodobne zamýšľaný účinok.

„Jeden z prezidentov veľkej krajiny sa postavil a povedal: ‘No, pane, ak nebudeme platiť a napadne nás Rusko, ochránite nás?,“ pripomenul Trump počas zhromaždenia. „Vy ste nezaplatili. Vy ste delikventi. Nie, nechránil by som vás,“ odpovedal. Potom žartom dodal: „V skutočnosti by som ich povzbudil, aby si robili, čo chcú. Musíš zaplatiť. Musíte platiť účty.“

Je tu niekoľko vecí, ktoré treba zvážiť 

Jednou z nich je, že Trump hovoril k svojim vlastným voličom. Väčšina z nich má pocit, že USA vynakladajú príliš veľa na bezpečnosť Európy bez toho, aby sa väčšina európskych krajín vôbec snažila ťahať za kratší koniec.

Druhou je, že išlo o predvolebný prejav muža, ktorý bol už raz zvolený nie napriek tomu, ale práve preto, že sa otvorene vyjadroval ku kontroverzným témam a zámerne využíval kritické médiá na bezplatnú publicitu.

Jediné, čo by Európania mali konečne pochopiť o Trumpovi, je to, že ho nikdy nemajú brať príliš doslovne. Samozrejme, to je obzvlášť ťažké, najmä keď sa chcete uraziť.

Znepokojenie spojencov

„Sú to slová seriózneho kandidáta na prezidenta, takže by sme ich mali brať vážne,“ povedal námestník poľského ministra zahraničných vecí Pawel Zalewski. „Správne vyzýva členské krajiny, aby vynakladali viac prostriedkov na obranu. Zároveň ale vyzýva Rusko, aby útočilo. To je úplne nepochopiteľné.“

Aj ďalší predstavitelia vyjadrili znepokojenie, ale väčšina z nich sa problémom výdavkov na obranu vôbec nezaoberala.

„Akýkoľvek návrh, že spojenci sa nebudú navzájom brániť, podkopáva bezpečnosť nás všetkých,“ povedal generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. „Očakávam, že USA zostanú silným a oddaným spojencom NATO. Nech už prezidentské voľby vyhrá ktokoľvek.“

Predseda Európskej rady Charles Michel povedal, že ide o “bezohľadné” vyhlásenie, ktoré slúži “len Putinovým záujmom”. Využil príležitosť, aby vyzval EÚ na “ďalší rozvoj jej strategickej autonómie”. Komisár pre vnútorný trh Thierry Breton zopakoval rovnaký názor: „Nemôžeme každé štyri roky hazardovať s našou bezpečnosťou. … Americká demokracia je chorá.“

Ak však táto poznámka podnieti vedúcich predstaviteľov EÚ, aby začali viac vynakladať na svoju obranu, tak možno Trump už dosiahol to, čo si predsavzal.

Pravidlo 2%

Z 31 členov NATO iba 11 prekročilo v minulom roku pravidlo 2 % HDP výdavkov na obranu stanovené NATO. Dokonca aj tí, ktorí tak urobili, sú takmer všetci vo východnej a strednej Európe a ich blízkosť k Rusku uľahčuje rozhodovanie o ich dodržiavaní. Na druhej strane, najbohatšie krajiny EÚ v západnej Európe – vrátane Nemecka, Francúzska, Španielska a Talianska – sú tesne pod 2 % HDP a takmer tretina aliancie pod 1,5 %.

Ignorovanie záväzkov v oblasti výdavkov na obranu v takomto rozsahu by mohlo tiež ohroziť kolektívnu bezpečnosť. Prinajmenšom rovnako ako “neuvážené” vyhlásenia na predvolebných mítingoch. Ale pod všetkým tým falošným rozhorčením to vedia aj vedúci predstavitelia EÚ.

„Je dôležité počúvať Trumpa,“ povedal Stoltenberg len pred niekoľkými týždňami. Exprezidentove vyhlásenia “nie sú kritikou NATO, ale nedostatočných investícií do NATO”. Generálny tajomník tiež pripomenul silnú dvojstrannú podporu NATO v USA a vyjadril presvedčenie, že Trump zostane “verným spojencom”.

Holandský premiér Mark Rutte bol vo svojom tohtoročnom prejave v Davose ešte úprimnejší. „Hlavným Trumpovým problémom bolo to, že sme nemali dostatočné výdavky. A mal pravdu,“ povedal Rutte. „Amerika tvorí približne 50 % ekonomiky NATO, … vynakladá približne 70 – 75 % rozpočtu NATO a zvyšok NATO robí len 25 %. Takže mal úplnú pravdu, keď nás nútil, aby sme splnili záväzok 2 %.“

Keď sa Trump stal v roku 2016 prezidentom, iba štyri krajiny NATO dokázali prekročiť 2 %. Keď v roku 2020 odchádzal, bolo to desať členov. Hneď v prvom roku Bidenovho prezidentovania ich počet klesol na osem. Tí, ktorí to medzitým dohnali, za to nevďačia ani tlaku Bieleho domu, ale vojne, vďaka ktorej si uvedomili svoju zraniteľnosť.

Napriek tomu je pred nami dlhá cesta, kým všetci členovia NATO prispejú ku kolektívnej bezpečnosti. Nie rovnako, len podľa pravidiel a záväzkov, na ktorých sa dohodli.