Maďarský konzervatívny premiér Viktor Orbán a jeho kolegovia na samite Európskeho politického spoločenstva (EPC) vyzvali k jednote. „Naše výzvy sú vzájomne prepojené a rovnako prepojené musia byť aj naše odpovede,“ povedal maďarský premiér vo svojom úvodnom prejave.

Neformálny samit

Od štvrtka 7. novembra sa európski lídri stretávajú v Budapešti. Maďarsko je piatou krajinou, ktorá hostí samit Európskeho politického spoločenstva – stretnutie takmer všetkých európskych lídrov. EPC prvýkrát zasadlo v Prahe pred dvoma rokmi, aby reagovalo na inváziu Ruska na Ukrajinu.

Vzhľadom na odchod Spojeného kráľovstva z Európskej únie v roku 2020 – a vzhľadom na to, že mnohé krajiny západného Balkánu a východnej Európy sa usilujú o členstvo v EÚ – navrhol francúzsky prezident Emmanuel Macron zvolať EPC ako fórum, na ktorom by sa mohli stretnúť nielen členovia EÚ, ale aj ďalšie krajiny, ako napríklad Turecko, Spojené kráľovstvo, tiež  štáty, ktoré nie sú súčasťou schengenského priestoru, a východoeurópske krajiny (okrem Ruska a Bieloruska )- a viesť na ňom strategické diskusie o budúcnosti kontinentu.

Na samite v Budapešti sa vo štvrtok zúčastnilo 42 krajín s významnou výnimkou nemeckého kancelára Olafa Scholza, ktorého vláda práve padla. Nemecký kancelár na samit prišiel až v piatok, 8. novembra. Na samite sa zúčastnili aj lídri inštitúcií EÚ, ale tiež aj šéf NATO Mark Rutte.

Kľúčové výzvy

Viktor Orbán vo svojom úvodnom prejave uviedol, že Európa sa nachádza v “ťažkej, zložitej a nebezpečnej“ situácii, pričom ako príklad uviedol vojnu na Ukrajine, konflikt na Blízkom východe a v severnej Afrike, migračnú krízu a roztrieštenosť svetového hospodárstva.

Keď hovoril o nelegálnej migrácii, zopakoval svoj dobre známy postoj, a to, že Európa by nemala nechať migrantov prekračovať vonkajšie hranice EÚ a namiesto toho by mala žiadosti o azyl postúpiť bezpečným krajinám mimo EÚ, kde sa môže rozhodnúť o prijatí alebo deportácii migrantov, ktorí chcú na územie vstúpiť. Zdôraznil, že na to, aby to fungovalo, musí Európa nadviazať lepšiu spoluprácu s krajinami pôvodu a tranzitnými krajinami.

V tejto súvislosti neskôr na záverečnej tlačovej konferencii Orbán skritizoval medzinárodné súdy a súdy EÚ za uplatňovanie “súdneho aktivizmu“ a uviedol, že zasahujú do rozhodnutí národných vlád a zbavujú ich práva brániť svoje hranice pred nelegálnou migráciou. Ako príklad uviedol vysokú pokutu, ktorú Súdny dvor Európskej únie uložil Maďarsku, pretože Orbánova konzervatívna vláda bránila svoje hranice tým, že odmietala vstup migrantom a nútila ich čakať pred vstupom do EÚ na posúdenie ich žiadostí o azyl. Orbán tiež poukázal na úlohu talianskych súdov pri zastavení deportácií migrantov.

Pokiaľ ide o hospodársku odolnosť, Orbán skonštatoval, že pandémia COVID a geopolitické napätie odhalili zraniteľnosť otvorenej európskej ekonomiky. Navrhol vyvážiť globálnu prepojenosť so strategickou autonómiou, pričom zdôraznil: „Kľúčom k úspechu je zníženie závislosti a zároveň ochrana našich národných bezpečnostných záujmov.“

Čo sa týka bezpečnosti, maďarský premiér zdôraznil, že vojna na Ukrajine destabilizovala región a že je potrebné vytvoriť silnejší európsky bezpečnostný rámec. Predniesol otázku: „Ako môže Európa prevziať väčšiu zodpovednosť za svoj vlastný mier a za svoju bezpečnosť?“

S odkazom na nedávne prezidentské voľby v USA, ktoré vyhral protivojnový kandidát Donald Trump, blízky spojenec maďarského premiéra, Orbán povedal, že “budúcnosť našich väzieb so Spojenými štátmi je nevyhnutným aspektom európskej bezpečnostnej architektúry“. Zdôraznil, že Európa sa musí v týchto vzťahoch orientovať a zároveň upevňovať svoju autonómnu úlohu na globálnej scéne.

Na záver vyzval Európu, aby sa pri riešení týchto výziev zjednotila, a zhromaždeným vedúcim predstaviteľom pripomenul, že „spolu sme silnejší ako oddelene“.

Trump v Bielom dome

Návrat Donalda Trumpa do Bieleho domu podráždil liberálne európske elity. Jeho predchádzajúce prezidentstvo (2017 -2021) sa vyznačovalo politikou „America First“ (Amerika na prvom mieste), ktorá uprednostňovala národné záujmy USA. Počas svojho pôsobenia Trump nútil európskych členov NATO, aby platili viac za svoju vlastnú obranu namiesto toho, aby sa spoliehali na USA, a presadzoval neintervenčnú politiku, ktorá sa snažila Ameriku vytiahnuť z neustálych vojen namiesto toho, aby do nich vstupovala.

„Bol zvolený americkým ľudom. Bude brániť americké záujmy,“ povedal francúzsky prezident Emmanuel Macron ostatným lídrom na samite EPC a dodal, že nie je úlohou lídrov Európskej únie komentovať americké voľby či “zamýšľať sa nad tým, či sú(výsledky) dobré alebo nie“.

„Otázka znie, či sme ochotní brániť európske záujmy. To je jediná otázka. Je to naša priorita,“ povedal Macron v zhode s Orbánom.

„Z hľadiska geopolitiky je dôležité, aby sme nezanikli: je čas konať, spoločne brániť naše národné a európske záujmy, veriť v strategickú autonómiu a veriť v našu suverenitu,“ povedal Macron.

Prezident Francúzska tiež upozornil, že NATO musí mať kľúčovú úlohu v európskej bezpečnosti, ale Európa nemôže delegovať svoju bezpečnosť na Američanov.

Predseda Rady EÚ Charles Michel súhlasil s tým, že kontinent sa musí stať menej závislým od Spojených štátov. „Musíme byť viac pánmi svojho osudu. Nie kvôli Donaldovi Trumpovi alebo Kamale Harrisovej, ale kvôli našim deťom,“ povedal.

Generálny tajomník NATO Mark Rutte, ktorý bol holandským premiérom počas Trumpovho prvého predsedníctva, povedal : „Štyri roky som s ním veľmi dobre spolupracoval. Má mimoriadne jasno v tom, čo chce. Chápe, že sa treba navzájom dohodnúť, aby sme dospeli k spoločným stanoviskám. A myslím si, že to dokážeme.“

Rutte tiež zdôraznil, že výzvy, ktoré predstavuje Rusko na Ukrajine, sa týkajú oboch strán Atlantiku.

Rusko dodáva do Severnej Kórey najnovšie technológie výmenou za severokórejskú pomoc vo vojne proti Ukrajine. A to je hrozba nielen pre európsku časť NATO, ale aj pre americký kontinent.

Zelenského prosba

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo svojom prejave na štvrtkovom samite v Budapešti vyzval svojich západných spojencov, aby naďalej podporovali boj jeho krajiny proti Rusku.

Ruské sily v posledných mesiacoch dosahujú územné úspechy, keďže pokračujú v pomalom, ale stabilnom postupe. Zelenskyj priznal, že v súčasnosti panuje neistota, či USA budú Ukrajine naďalej vojensky pomáhať, keďže Trump prisľúbil, že po svojom nástupe do Bieleho domu vojnu čo najskôr ukončí (do 24 hodín).

Kyjev sa pochopiteľne nechce vzdať žiadneho z území, ktoré Rusko obsadilo od februára 2022, a obáva sa, že okamžité prímerie alebo mierové rokovania by znamenali, že by sa musel uspokojiť s nejakým kompromisom.

„Od júlového samitu Európskeho politického spoločenstva vo Veľkej Británii sa veľa hovorí o tom, že treba Putinovi vyhovieť, stiahnuť sa a urobiť nejaké ústupky. To je neprijateľné pre Ukrajinu a samovražda pre celú Európu,“ povedal ukrajinský premiér. Dodal, že Európa musí ukázať jednotu a prijať prístup ‘mier cez silu‘, aby mohla čeliť agresii zo strany Ruska a jeho spojencov.

Záver : Európa musí prevziať zodpovednosť

Viktor Orbán po skončení samitu v Budapešti uviedol, že vzhľadom na to, že išlo o neformálne stretnutie, žiadne formálne rozhodnutie nebolo prijaté. Oznámil však, že došlo k spoločnej dohode, že Európa musí reagovať na výsledok volieb v USA a že Európa musí prevziať väčšiu zodpovednosť za vlastnú obranu.

Orbán konštatoval, že stále existujú nezhody v otázke, či pokračovať vo financovaní vojny na Ukrajine, alebo sa usilovať o dosiahnutie prímeria, ale “je zrejmé, že tábor zástancov mieru sa s výsledkom amerických volieb výrazne posilnil“.

Prečítajte si tiež:

• Generálny tajomník NATO Mark Rutte prekvapivo chváli Trumpa
• Je čas platiť! Tragédia je to obojstranná: ani Zelenskyj a ani lídri Európy nezachytili realitu