„EÚ bude potrebovať počiatočnú investíciu vo výške 70 miliárd eur, aby urýchlene prispôsobila svoje železničné, cestné, námorné a letecké koridory na uľahčenie rýchleho presunu vojsk a vybavenia naprieč blokom v prípade konfliktu,“ vyjadril sa komisár EÚ pre obranu a vesmírnu agendu Andrius Kubilius.

Projekty

Uviedol, že Európska komisia už identifikovala 500 kľúčových projektov – vrátane rozširovania prístavov a letísk, rozširovania tunelov a posilňovania železničných mostov – ktoré bude potrebné modernizovať tak pre krátkodobé, ako aj pre rozsiahle presuny vojakov a vybavenia v rámci štátov EÚ a do partnerských krajín.

„Túto infraštruktúru musíme rozvíjať podľa plánov NATO. Okrem toho musíme zohľadniť aj potrebu vytvoriť veľmi účinnú obranu alebo ochranu týchto strategicky dôležitých bodov infraštruktúry a okrem toho sa musíme zaoberať právnymi požiadavkami,“ povedal bývalý litovský premiér.

Vojenská mobilita nie je len o tom, aby sme mali obranné vybavenie a vojenské jednotky, ale aj o schopnosti rýchlo ich zmobilizovať, aby pôsobili ako odstrašujúci prostriedok proti potenciálnemu útočníkovi, uviedol.

Byrokracia, neharmonizované postupy a nedostatočná infraštruktúra momentálne brzdia schopnosť ozbrojených síl EÚ a jej spojencov účinne sa pripraviť na prípadnú agresiu v budúcnosti. Podľa nedávnej správy finančného dozorného orgánu EÚ bol napríklad tankom z jedného členského štátu odopretý prejazd cez iný členský štát z dôvodu prekročenia hmotnostných limitov stanovených v predpisoch o cestnej premávke – čo poukazuje na zjavné nedostatky v postupoch a infraštruktúre.

Myšlienka vytvorenia schengenského priestoru pre armádu sa objavuje už desať rokov, ale po prepuknutí konfliktu medzi Ruskom a Ukrajinou nabrala nový impulz. A to najmä teraz, keď sa EÚ vyzbrojuje a zvyšuje svoje obranné kapacity.

„Keď príde vojna, musíte mať svoj priemysel rozvinutý na čo najvyššej úrovni, aby ste mohli udržiavať, opravovať a vyrábať nové zbrane. A tiež potrebujete mať takýto priemysel neďaleko od potenciálnej zóny konfliktu,“ argumentoval Kubilius.

Na urýchlenie nezávislosti európskej obrany (a podpory Ukrajiny) bude musieť blok a jeho členské štáty “okamžite zjednodušiť a zefektívniť svoje predpisy a postupy a zabezpečiť prioritný prístup ozbrojených síl k dopravným zariadeniam, sieťam a prostriedkom“, uvádza sa v Bielej knihe o stave európskej obrany, ktorá bola zverejnená minulý týždeň.

Eurokomisárka pre zahraničné vzťahy a bezpečnostnú politiku Kaja Kallasová a Kubilius spoločne preskúmajú všetky existujúce právne predpisy, ktoré majú vplyv na vojenskú mobilitu, zmapujú a zmodernizujú všetku potrebnú kritickú dopravnú infraštruktúru a ešte tento rok prijmú spoločné oznámenie v tejto veci.

Kohézne fondy

Mohli by sa nevyužité finančné prostriedky EÚ určené na dopravu použiť na tento cieľ?

44 % rozpočtu EÚ určeného na vojenskú mobilitu smerovalo do Poľska, Lotyšska, Litvy a Nemecka a celková alokácia na roky 2021 – 2027 je v porovnaní so skutočnými potrebami stále pomerne “skromná,“ upozornil minulý mesiac Tony Murphy, predseda Európskeho dvora audítorov (EDA). Pre Euronews dodal, že z rozpočtu EÚ na vojenskú mobilitu sa financovalo 95 projektov v 21 členských štátoch.

Projekt vojenskej mobility EÚ má na obdobie rokov 2021 – 27 rozpočet vo výške 1,7 miliardy EUR, ktorý má členským štátom pomôcť rýchlejšie a účinnejšie reagovať na krízy na vonkajších hraniciach bloku alebo mimo neho, a to v krátkom čase a vo veľkom rozsahu.

Po prepuknutí konfliktu na Ukrajine EÚ vyčlenila celý tento rozpočet vo výške 1,7 miliardy EUR už do konca roka 2023 (nie 2027), čím vznikol potenciálny výpadok financovania na obdobie viac ako štyroch rokov, teda do ďalšieho rozpočtového obdobia. Upozornil na to EDA, finančný dozorný orgán EÚ so sídlom v Luxemburgu.

„Európska komisia pravdepodobne ešte tento týždeň predloží návrh, aby členské štáty mohli nevyužité kohézne fondy použiť na obranu – a to isté by sa mohlo stať aj s nevyužitými prostriedkami na dopravu,“ vyjadril sa Kubilius.

„Mali by sme hľadať všetky možnosti … Pretože investície do obranného priemyslu sú zároveň investíciami do hospodárskeho rozvoja. Znamená to vytváranie nových pracovných miest,“ zdôraznil komisár.

Kubilius sa nezaviazal k žiadnym konkrétnym prostriedkom vyčleneným na obranu a bezpečnosť v rámci budúceho dlhodobého rozpočtu EÚ (tzv. viacročný finančný rámec na roky 2028 – 2034), ale zdôraznil “pridanú hodnotu“ existujúcich programov EÚ pre oblasť obrany.

„Môžeme priniesť naozaj veľmi potrebnú pridanú hodnotu, najmä motiváciu spoločného obstarávania, motiváciu väčšieho počtu európskych obstarávaní, motiváciu dodržiavania väčšieho počtu noriem NATO a interoperability,“ povedal Kubilius a dodal: „Tieto programy však musia mať aj finančnú silu.“

Prečítajte si tiež:

• Rusko: Rokovania s USA boli užitočné a budú pokračovať
• Zamestnanci EÚ dostanú už siedme zvýšenie platov od roku 2022
• Spojené kráľovstvo počíta s podporou USA pri vytváraní “koalície ochotných”