Kábel za 45 miliónov eur spojí členské štáty EÚ s Kaukazom cez medzinárodné vody Čierneho mora a bude sa tiahnuť v dĺžke 1 100 km. Cieľom projektu je znížiť „závislosť regiónu od pozemnej optickej konektivity prechádzajúcej cez Rusko“, uviedla Európska komisia v politickom dokumente.

EÚ a Gruzínsko spoločne identifikovali potrebu čiernomorského internetového kábla v roku 2021 s cieľom zlepšiť digitálne pripojenie Gruzínska. Vojna na Ukrajine však dodala projektu ďalší impulz vzhľadom na potrebu vyhnúť sa spoliehaniu sa na „spojenia, ktoré nie sú bezpečné alebo stabilné“, uviedla osoba oboznámená s návrhom pre Financial Times..

Internetové káble sa dostali pod drobnohľad kvôli celosvetovým obavám zo špionáže, keďže pozemné linky a stanice, kde podmorské káble vystupujú na breh, sa považujú za zraniteľné voči odpočúvaniu vládami, hackermi a zlodejmi.

Reinhard Bütikofer, poslanec Európskeho parlamentu a predseda delegácie Európskeho parlamentu pre Čínu, uviedol, že Rusko signalizuje svoju ochotu zamerať sa na citlivú infraštruktúru.

Približne 99 % medzikontinentálnej internetovej prevádzky – údaje, správy, e-maily a videohovory – sa prenáša prostredníctvom viac ako 400 aktívnych podmorských káblov, ktoré sa tiahnu v dĺžke 1,4 mil. km. Medzinárodný prenos dát zabezpečujú aj podzemné pozemné káble.

Rusko je jednou z viacerých trás, ktorými sa presúvajú dátové balíky medzi Áziou a Európou, a je neoddeliteľnou súčasťou pripojenia v niektorých častiach Ázie a na Kaukaze, čo vyvolalo obavy niektorých politikov z prílišnej závislosti od tejto krajiny v oblasti pripojenia.

David McAllister, poslanec Európskeho parlamentu a predseda výboru Európskeho parlamentu pre zahraničné veci, uviedol, že čiernomorský kábel je „vlajkovým projektom“ a regionálnou prioritou bloku vzhľadom na to, že „bez [internetových káblov] by neexistovali videokonferencie, výskumná spolupráca ani Netflix“ a „Rusi to tiež vedia“.

Podľa Financial Times, otázky týkajúce sa uskutočniteľnosti a časového harmonogramu projektu pretrvávajú, najmä preto, že Rusko naďalej využíva svoje vojnové lode v Čiernom mori na ostreľovanie Ukrajiny raketami a minulý rok zablokovalo prístavy.

Globálne napätie v súvislosti s fyzickou infraštruktúrou sa neobmedzuje len na obavy z Ruska. Čína začala brániť projektom kladenia a údržby podmorských internetových káblov cez Juhočínske more, keďže Peking sa snaží získať väčšiu kontrolu nad infraštruktúrou. Zástupcovia odvetvia tvrdia, že viaceré krajiny začali viac brániť svoje teritoriálne vody.

Taiwanské úrady nedávno obvinili čínske rybárske a nákladné lode z prerušenia dvoch internetových káblov spájajúcich hlavný ostrov Taiwanu s jedným z jeho menších ostrovov. Väčšina poškodení káblov je náhodná a zvyčajne ich spôsobujú rybárske zariadenia alebo kotvy.

Projekt čiernomorského kábla je súčasťou iniciatívy Európskej komisie Global Gateway. Jej cieľom je ponúknuť rozvojovým krajinám alternatívu k rozsiahlemu strategickému financovaniu fyzickej a digitálnej infraštruktúry vo svete zo strany Pekingu, známemu ako iniciatíva Pásmo a cesta, resp. iniciatíva Digitálna hodvábna cesta. Európska investičná banka navrhla grant vo výške 20 miliónov EUR na projekt čiernomorského kábla.

Hovorca komisie uviedol, že zlepšenie dátového spojenia s EÚ je pre Gruzínsko „najvyššou prioritou“ a investícia bloku do projektu kábla je „v súlade s cieľmi stratégie Global Gateway“.

Projekt je v súčasnosti vo fáze posudzovania uskutočniteľnosti.

Podľa dvoch osôb informovaných o tomto pláne spoločnosť Vodafone tiež skúma možnosť vybudovania káblovej trasy cez Čierne more. Projekt s názvom Kardessa by spojil Ukrajinu s Bulharskom, Tureckom a Gruzínskom a potom by pokračoval po súši do Arménska, Kazachstanu a ďalej do Ázie.

„Potrebujete čo najviac trás v kľúčových zraniteľných miestach,“ uviedla osoba oboznámená s projektom, o ktorom spoločnosť Vodafone v súčasnosti konzultuje s potenciálnymi dodávateľmi. „Rusko je jednou z nich kvôli súčasnej politickej situácii.“ Spoločnosť Vodafone sa pre Financial Times odmietla vyjadriť.

Ruskom prechádza niekoľko významných internetových tepien. Napríklad takzvaný kábel Snov vedie v dĺžke 8 700 km cez Nemecko, Rakúsko, Slovensko, Ukrajinu, Rusko, Kazachstan a Čínu a jeho väčšinovým vlastníkom je ruský operátor MegaFon. Ďalší, nazvaný Európa – Rusko – Ázia, posiela dáta medzi Hongkongom a Frankfurtom cez Rusko za približne 156 milisekúnd.

Kaan Terzioğlu, výkonný riaditeľ telekomunikačnej skupiny Veon so sídlom v Holandsku, ktorá predáva svoje ruské aktíva, uviedol, že pozemné siete cez Rusko sú dôležitým kanálom pre medzinárodné spojenie s Arménskom, Gruzínskom, Uzbekistanom a Mongolskom. „Spoliehať sa na jednu pozemnú sieť nie je nikdy dobrý nápad,“ povedal.

EÚ plánuje aj samostatný elektrický kábel pod Čiernym morom ako súčasť programu Global Gateway, ktorý spojí Maďarsko a Rumunsko s Gruzínskom a Azerbajdžanom, aby posilnila „bezpečnosť dodávok“ bloku.