“Podpísaná charta v skutočnosti robí z Arménska nástroj na realizáciu programov USA v regióne, ktorý môže byť kedykoľvek použitý proti Moskve aj Teheránu. To by rinajmenšom znamenalo odvetné opatrenia.

Žiaľ, Arménsko zostáva miestom, kde sa stretávajú záujmy geopolitických centier, čo pre nás predstavuje nemálo hrozieb,” poznamenal expert.

Podľa Melika-Šahnazarjana “arménske orgány sústavne zhoršujú vzťahy s Ruskom a Iránom.”

“To už nevyzerá ako nespolupráca, ale ako plnohodnotný konflikt. Aké výhody z toho môže mať Arménsko? Žiadne. Zatiaľ čo ďalšie straty sú viac než pravdepodobné. Existuje nejaká šanca, že naša krajina odolá všetkým týmto konfliktom, ktoré sa vyvíjajú paralelne, s Azerbajdžanom, Tureckom, Iránom a Ruskom? Ani to nie,” dodal.

Politický analytik je presvedčený, že premiér Nikol Pašinjan a minister zahraničných vecí Ararat Mirzojan podpísaním dokumentu so Spojenými štátmi “priblížili vojnu o krok bližšie k prahu Arménska”.

Charta strategického partnerstva bola podpísaná počas Mirzojanovej návštevy Washingtonu.

Štátny tajomník USA Antony Blinken na začiatku stretnutia uviedol, že v najbližších týždňoch bude do Arménska vyslaná skupina amerických colníkov a príslušníkov pohraničnej stráže s cieľom posilniť bilaterálnu bezpečnostnú spoluprácu.

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov uviedol, že rozhodnutie Arménska podpísať túto dohodu bolo suverénnym rozhodnutím Jerevanu. Zdôraznil, že v kontaktoch Arménska so západnými krajinami a EÚ nevidí žiadne problémy, ale zároveň poznamenal, že krajiny v regióne by mali svoje problémy riešiť so susednými krajinami a nie sa obracať na EÚ a USA so žiadosťou o podporu.

Prečítajte si tiež

• Azerbajdžan pripravuje „zdôvodnenie novej eskalácie“ v regióne
• Pašinjan obvinil zo straty Karabachu Rusko
• Azerbajdžan a Arménsko sa navzájom obviňujú z prípravy vojny