Môj profil 
Predplatné
“Obe strany sú v zásade otvorené pre takúto misiu Organizácie Spojených národov,” uviedol šéf nemeckej diplomacie Heiko Maas v pondelok večer po niekoľkohodinovom rokovaní. “Avšak ich predstavy o tom, ako má takáto misia vyzerať, ako má vyzerať jej mandát a kde má byť nasadená, sa ešte stále veľmi rozchádzajú.”
Politickí riaditelia na ministerstvách zahraničných vecí jednotlivých krajín budú podľa Maasa v nadchádzajúcich týždňoch pokračovať v rokovaniach – nie o tom, či je takáto misia potrebná, ale o tom, ako ju uskutočniť. “Som pevne presvedčený, že politické rokovania vyvíjajú tlak aj priamo na mieste,” povedal Maas. Cieľom je teraz “presadzovať prísnejšie dodržiavanie prímeria ako predtým”, dodal.
Ministri sa opäť prihlásili k mierovej dohode z bieloruskej metropoly Minsk, ktorá okrem iného požaduje stiahnutie ťažkých zbraní z frontovej línie a jej odmínovanie. To sa však podľa Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) deje len vo veľmi obmedzenom rozsahu. Nemecko a Francúzsko ponúkli podľa Maasa finančnú a technickú pomoc pri odstraňovaní mín. Stále existuje aj politická vôľa k ďalšej výmene zajatcov.
Predchádzajúce stretnutie ministrov zahraničných vecí v normandskom formáte sa konalo vo februári 2017 v Mníchove. Na stretnutí v Berlíne sa okrem Maasa zúčastnili aj šéfovia diplomacií Ruska Sergej Lavrov, Ukrajiny Pavlo Klimkin a Francúzska Jean-Yves Le Drian.
Lavrov označil pondelňajšie stretnutie za “veľmi produktívne”, no napriek tomu zostáva veľa problémov nevyriešených. V Berlíne sa podľa neho hovorilo aj o konkrétnych podmienkach, ktoré by viedli k výmene väzňov, či o krokoch na zlepšenie bezpečnostnej situácie v Donbase.
Normandský formát vznikol v júni 2014, keď sa pri príležitosti 70. výročia vylodenia spojeneckých vojsk v Normandii stretli ukrajinský prezident Petro Porošenko, šéf Kremľa Vladimir Putin, vtedajší francúzsky prezident Francois Hollande a nemecká kancelárka Angela Merkelová.
Úlohou tzv. Normandskej štvorky je implementácia mierovej dohody z Minska z roku 2015, čo však naráža na množstvo problémov. Len v prvých piatich mesiacoch tohto roka bolo v oblastiach bojov zabitých 25 civilistov a 80 utrpelo zranenia.
Situácia na východe Ukrajiny eskalovala začiatkom roka 2014, keď bol po krvavých protestoch najprv vo februári zosadený prorusky orientovaný prezident Viktor Janukovyč a následne Rusko anektovalo polostrov Krym.
