Divadielko v štýle Ezopovej bájky. Čo to zase ten cirkusant skúša?

Bratislava 11. septembra 2023 (HSP/Foto:Screenshot Facebook/OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti)

„Aj tak je kyslé,“ povedala líška v Ezopovej bájke, keď nevedela dočiahnuť na hrozno. Igor Matovič s (údajnými) šiestimi percentami preferencií (potrebuje ich až sedem) už neverí v úspech, a preto si postavil desať arogantných podmienok pre vstup do budúcej koalície

Každé čudo trvá tri dni, hovorí staré príslovie a všetko nasvedčuje tomu, že teraz už aj Igor Matovič tuší, že zázrak, ktorý sa mu podaril vo voľbách 2020 s tzv. „Počiatkovou vilou“, sa tentoraz už opakovať nebude. Fiatky, volebné päťstovky, to všetko účinkuje už iba na členov jeho sekty – ostatní voliči, vrátane tých, ktorí ho volili naposledy, majú jasno ohľadne jeho zdravotného stavu a dajú si obrovský pozor, aby ani náhodou už druhýkrát takú fatálnu chybu neurobili.

Jeho šance v tejto chvíli nie sú príliš veľké – v prieskumoch sa jeho hnutie prepadá, je viacmenej jasne pod čiarou siedmich percent, ktoré ako koalícia so svojimi „priateľmi“ potrebuje získať, aby sa dostalo do Národnej rady. A vyzerá to tak, že dôvodom nie je len skutočnosť, že ho voliči „prekukli“, ale zrejme problémom bude aj to, že už ani Matovič nie je ten, čo býval.

Majiteľ cirkusu OĽaNO vždy robil okázalé predstavenia, a to sa nezmenilo ani tentoraz, ale pod paľbou tvrdých argumentov zo všetkých strán sa z neho stal štvaný a zatrpknutý človek. V nedeľu bol v RTVS hosťom relácie O 5 minút 12, kde bol jeho súperom predseda hnutia Republika Milan Uhrík a ukázalo sa, že Matovič v diskusiách už nevie inak reagovať, iba nadávať a iracionálne osočovať (viď tu).

Ešte väčšiu mieru arogancie však prejavil na tlačovke, na ktorej vyhlásil, že jeho hnutie OĽaNO si kladie desať – naozaj dosť bezočivých – podmienok, ktoré mu budú musieť partneri bezodkladne splniť, ak chcú, aby s nimi išiel do vlády. Písali sme o tom tu.

Matovič predstavil desať podmienok pre vstup do vlády

Isteže toto nerealistické vymedzenie sa voči volebnej konkurencii je určené hlavne voličovi, lenže – a on si to možno ani neuvedomuje – tým, že všetkých svojich teoretických partnerov takto teatrálne vydiera, dáva dosť jasne najavo, že s nejakým partnerstvom vlastne neráta.

Samozrejme, pred voľbami sa toho vždy dosť narozpráva. Lenže vybehol by s takýmto ultimátom niekto, kto by realisticky uvažoval o možných povolebných scenároch a o perspektívnych partnerstvách? Je až príliš očividné, že on takto vykrikuje, lebo vie, že s ním do vlády aj tak nikto nechce ísť a dokonca aj progresívci by ho brali, ak vôbec, tak iba so škrípajúcimi zubami len ako poslednú voľbu, aby vôbec mohli vládu zložiť.

A tak si vopred pripravuje alibi, aby podobne ako tá líška, ktorá nedočiahla na hrozno, mohol po voľbách povedať: oni teraz hovoria, že to oni so mnou nechceli ísť, ale pozrite sa, čo som hovoril pred voľbami, to oni mi nesplnili podmienky, takže to ja som ten, kto ich nechce. Zlodej kričí, chyťte zlodeja…

Väčšina Slovákov by však bola najradšej, keby tento pán aj s jeho blším cirkusom navždy opustil politiku a zmizol im z očí. Pravda je taká, že v modernej histórii Slovenska nikto okrem Dzurindu a Mikloša nespôsobil v tomto štáte toľko škody ako práve on. A nejde len o rozvrátené financie, ale azda ešte väčšiu škodu napáchal na spoločenskom ovzduší: z relatívne pokojných čias sa krajina v priebehu pár mesiacov dostala do atmosféry studenej občianskej vojny, kde je komunikácia medzi voličmi opačných politických táborov už takmer nemožná.

A preto je dosť možné, že jeho pokus zachrániť sa v politike spojením s inými politickými lúzrami, volebnými korupčnými päťstovkami, fiatkovou šou a najnovšie aj teatrálnym ultimátom voči teoreticky možným koaličným partnerom, sa môže skončiť na čísle 6,9 percenta. To by bola asi tá najväčšia radosť, ktorú by mohol Igor Matovič Slovensku urobiť.