Debata o novom usporiadaní mestských častí v Košiciach čaká na komunálne voľby, po nich ale už veľa času neostáva

O takto pripravenom návrhu by následne obyvateľstvo metropoly východu rozhodovalo v referende. Zároveň sú podmienky návrhu nastavené tak, že maximálny počet mestských častí by nemohol byť viac než desať a najmenšia z nich by nemala mať menej ako päťtisíc obyvateľov, aby bol zachovaný cieľ racionalizácie a efektívnejšieho fungovania samosprávy. Ak by bolo referendum neúspešné, prípadne by hlasujúci návrh mesta nepodporili, návrh zákona z dielne poslancov NR SR stanovuje, že od roku 2030 sa počet mestských častí automaticky zníži na štyri, a to podľa aktuálneho okresného členenia.

Predsedníčka Rady starostov Lenka Kovačevičová pre agentúru SITA uviedla, že v súvislosti s diskusiou o novom usporiadaní sú v súčasnosti v časovej tiesni vzhľadom na blížiace sa komunálne voľby, a teda považujú za najvhodnejšie, aby o budúcom usporiadaní mestských častí rozhodli až noví zástupcovia, ktorí vzídu z októbrových volieb. Poukázala, že na novom usporiadaní sa budú musieť dohodnúť noví starostovia jednotlivých MČ i noví poslanci mestského zastupiteľstva. Novela zákona o meste Košice totiž dáva predstaviteľom mesta a terajších MČ možnosť dohodnúť sa na počte MČ, maximálne ich však môže byť desať. Ich návrh by následne museli v referende odsúhlasiť občania. Ak sa ale nedohodnú do 31. marca 2027, do platnosti vstúpi variant so štyrmi mestskými časťami, ktoré kopírujú súčasné okresy Košice I až IV.

Kovačevičová poznamenala, že dohoda nie je jedinou cestou a ak budúci predstavitelia samosprávy nebudú túto tému riešiť, do platnosti jednoducho vstúpi usporiadanie, ktoré určila novela zákona. V tomto smere zdôraznila najmä potrebu intenzívne sa venovať kompetenciám jednotlivých mestských častí. „Čo budú robiť, čo budú zabezpečovať, a tiež nastaviť spravodlivý model financovania, aby sa mohli rozvíjať,” vysvetlila. Sama nevidí problém ani v tom, ak by sa počet MČ zredukoval na štyri, sama totiž v minulosti navrhovala takéto usporiadanie v rámci debaty o mestských častiach v zastupiteľstve. Prízvukovala ale, že je potrebné kvalitne túto zmenu pripraviť. „Pracovné tímy čaká náročná úloha, keďže je potrené hovoriť o legislatíve, rozpočtoch aj o tom, že každá mestská časť je v inej finančnej kondícii. Ak sa spoja, prevezmú aj svoje záväzky, dlhy či majetok,“ objasnila. Dodala, že spájať sa budú aj aglomerácie.

Na debaty podľa nej už bol dostatok času, teraz je potrebné, aby sa po komunálnych voľbách zišli jednotlivé zastupiteľstvá a vyjadrili sa k téme. „Tá demokracia je veľmi dôležitá. Samospráva predsa vznikala pre to, aby občan mal slovo,” vraví s tým, že forma samosprávy sa ide väčšmi scentralizovať. Dohodu medzi mestskými časťami a zastupiteľstvom ale nevidí veľmi reále. Poukázala i na to, že podľa novely o meste Košice pribudne i poslancov mestského zastupiteľstva a vyšší počet aktérov podľa jej slov skomplikuje možnosti dohody. Zdôraznila, že občan chce najmä kvalitné služby, sama je toho názoru, že silné mestské časti sú dobrým riešením.

Starosta MČ Ťahanovce-obec Ján Nigut pre agentúru SITA uviedol, že Rada starostov sa nezišla k diskusii o novom usporiadaní MČ. „Neviem, či je to aj vhodné v tomto predvolebnom čase názorovo zmietať ľudí, skôr by mali predkladatelia zákona prezentovať, ako bude fungovať samotný radikálny zákon prípadovou štúdiou, ale potom aj s reformným presahom i na ostatné obce a mestá” myslí si. Pripomenul tiež analýzu modelu samosprávneho usporiadania a riadenia Košíc, ktorú si mesto pred časom objednalo od dvoch univerzít. Považuje za vhodné prezentovať jej závery týkajúce sa fungovania rôzneho počtu mestských častí. Položil tiež otázku, či je takáto zmena zákona naozaj správnym krokom.

„Skôr mi to pripadá ako neustále legislatívne licitovanie o počte MČ,” poznamenal. Chýba mu tiež dopadová štúdia k schválenému zákonu. „S argumentom, že treba menej mestských častí sme stále na začiatku, tam kde sme boli pred 25 či 35 rokmi. Polemizovať o počte MČ je možno morálne, no nestačí to na to, aby bola správa vecí verejných v meste finančne efektívna a verejnosti prospešná,” vraví. Je tiež toho názoru, že občania by mali mať možnosť vyjadriť sa ak nie v referende, tak ľudovým hlasovaním ako sa chystá o skrátení volebného obdobia v NR SR, no dodal, že stále nie je jasná otázka (-y), o ktorej by sa malo hlasovať. „Nevieme, aký majú občania názor, no sú týmto zákonom a jeho aplikáciou obrazne postavení k múru,” myslí si Nigut. Nepovažuje to za adekvátne, lebo v historických častiach mesta to pamätníci považujú za krok späť o 40 rokov.

Starosta je tiež toho názoru, že by bolo vhodné celý proces neriadiť diktátom, lebo súčasne riešenie je podľa jeho názoru ultimatívne. Podotkol, že stále nie je známe, aké kompetencie by mali mať MČ, či to, ako budú vyzerať ich zastupiteľstvá, zamýšľané výbory, prípadne aké postavenie budú mať ich starostovia. „Budú volení či menovaní? Vôbec sa nerieši ekonomická situácia – náklady, vplyv na rozvoj infraštruktúry,” vraví, poukazujúc na automatický nárast odmien pre poslancov a starostov nových obrovských mestských častí. Menšie mestské časti sa podľa neho zhodujú na tom, že ak by občania nemali možnosť vyjadriť sa prostredníctvom miestneho referenda, rozumný počet MČ by bol nula. „Nula mestských častí, s rizikom, že tu bude len centrálne riadenie, s tým, že sa vytratí subsidiarita a solidarita so sociálnymi a spoločenskými dopadmi na komunitu,” uviedol. Spomenul i dávnu možnosť existencie centrálneho mesta s náhrdelníkom bývalých dedinských mestských častí.