Eduard Chmelár upozorňuje na to, že návrh Dohody o spolupráci v oblasti obrany medzi SR a USA, ktorý predložili Naď a Korčok, je pre Slovenskú republiku maximálne nevýhodný a predstavuje reálne nebezpečenstvo straty suverenity štátu.

“Dovolím si tvrdiť, že obaja aktéri slovenskú verejnosť oklamali a ak tento paškvil prejde vo vláde, v parlamente a u prezidentky, nebudem môcť nazvať strojcov tohto zákerného činu inak ako vlastizradnou partičkou gaunerov.”

Dodal, že Naď s Korčokom sa síce tvárili slávnostne, že sa im „podarilo“ dohodnúť zmluvu so Spojenými štátmi po „neúspechu predchádzajúcej vlády“, ale skutočnosť, ako to už býva, je podľa Chmelára opäť zložitejšia. “Predovšetkým, predchádzajúca vláda v tejto veci nebola celkom neúspešná. Vtedajší minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák a jeho vtedajší lojálny štátny tajomník Ivan Korčok robili všetko pre to, aby návrh zmluvy pred verejnosťou utajili. Keď som verejne odhalil ich zámery, chvíľu sa tvárili, že som klamár a nič také sa nechystá.”

“Zo lži ich však usvedčil nielen zahraničný odborný časopis, ale predovšetkým samotný Pentagon, ktorý zverejnil presnú sumu, ktorú mienil investovať do slovenských vojenských letísk. To, že sa rokovanie zastavilo, nesúvisí s predchádzajúcou vládou a zrejme ani nie s verejným odporom, ktorý utajované zámery Washingtonu a Bratislavy vyvolali, ale s jednoduchým faktom, že Donald Trump presunul určené peniaze z ministerstva obrany na výstavbu múru s Mexikom. Lenže pred niekoľkými mesiacmi Joe Biden tieto peniaze Pentagonu vrátil a hra sa začala odznova. Výsledok, ktorý dnes zverejnili, je ešte horší, ako som očakával.”

Eduard Chmelár zdôraznil, že systém bilaterálnych dohôd o obrannej spolupráci (DCA) vzniká z iniciatívy Spojených štátov. “Všetky rečičky o tom, že táto dohoda „významne zvýši úroveň bezpečnosti Slovenska“ alebo že „umožní výmenu informácií a skúseností v oblasti strategickej obrany a bezpečnosti“ a bez nej sme „výrazne ochudobnení“ – sú táraniny pre slaboduchých. Konzultácie a výmeny informácií sa dejú v rámci NATO aj dnes, na to nepotrebujete rámec bilaterálnej zmluvy, a dovolím si výrazne pochybovať, že takáto dohoda zvýši našu bezpečnosť – skôr naopak.”

Zákernosť dohody z pohľadu analytika spočíva v ubezpečovaní, že rozhodovanie naďalej ostáva v rukách Slovenskej republiky, ako to zavádzajúco tvrdil minister zahraničných vecí. “Keď sa však pozrieme bližšie na predložený návrh dohody, ľahko zistíme, že opak je pravdou. V predkladacej správe a v takmer každom článku zmluvy sa síce zdôrazňuje, že „ozbrojené sily Spojených štátov amerických budú pôsobiť na území Slovenskej republiky pri plnom rešpektovaní suverenity, Ústavy Slovenskej republiky a zákonov Slovenskej republiky“, samotný obsah dokumentu však v konkrétnych ustanoveniach dokazuje niečo iné.”

Napríklad podľa článku 3 vojenské základne obsadené americkými vojskami budú riadiť a kontrolovať Spojené štáty. “Samozrejme, s formálnym dodatkom, že sa to bude diať „pri plnom rešpektovaní suverenity a zákonov Slovenskej republiky“. Hneď v ďalšom odstavci 3.3 sa však Slovensko zaväzuje, že zabezpečí Američanom využívanie verejných i súkromných pozemkov a nehnuteľností bez toho, aby ozbrojeným silám USA vznikli nejaké náklady”.

“Takže my si sem nielen pustíme cudzie vojská, ale ešte im tie manévre aj budeme platiť. Rovnako aj všetky priestory, ktoré doteraz obývali ozbrojené sily SR, ponúkneme americkej armáde bez nájomného. Čl. 4.1. umožňuje ozbrojeným silám USA „prepravovať, rozmiestňovať a skladovať obranné zariadenia“ – do takejto formulácie môžete zahrnúť aj jadrové zbrane. Samozrejme, ani tento článok sa neobišiel bez bezcennej formulky „pri plnom rešpektovaní suverenity a zákonov Slovenskej republiky“, čo už nevyznieva smiešne, ale skôr drzo.”

.

Následne Eduard Chmelár dvíha varovný prst ohľadom nasledovného textu zmluvy: “A teraz pozor. Čl. 7.3. zaručuje Američanom, že „ozbrojené sily USA, dodávatelia USA a závislé osoby sú vyňaté z predpisov upravujúcich registráciu a kontrolu cudzincov“. Toto ustanovenie zdôvodňujú výhovorkou, že ich pobyt na území Slovenskej republiky sa považuje za „prechodný“.

Rovnako by sme mali podľa čl. 11.1. umožniť lietadlám, plavidlám a vozidlám ozbrojených síl USA, aby mohli „vstupovať na územie Slovenskej republiky, odchádzať z neho a voľne sa na ňom pohybovať“. “Ešte prešibanejšie je to formulované v čl. 12.1., ktorý hovorí, že Slovenská republika na žiadosť Spojených štátov (a teraz dobre počúvajte) „uplatňuje svoju suverénnu právomoc vzdať sa prednostného práva na výkon trestnej právomoci“ nad príslušníkmi ozbrojených síl USA. Čiže všetky pôvodné hrozby tu ostávajú, akurát sa tvárime, že je síce našou suverénnou právomocou trestať priestupky, prečiny a zločiny na našom území, ale na žiadosť USA sa ich veľkoryso vzdáme… Rovnako sú americkí vojaci oslobodení od daní a vyňatí z konaní o občianskoprávnu náhradu škody alebo o uloženie správnej pokuty.”

“Nerád používam ostré slová, ale tvrdím, že ten, kto bude súhlasiť s takýmito podmienkami, je vlastizradca. Je tragédiou, že tento štát sa dostal do rúk ľudí, ktorí sledujú skôr veľmocenské záujmy USA ako štátne záujmy Slovenskej republiky. Varoval som pred tým už pred prezidentskými voľbami – vtedy ma mnohí obviňovali, že si na tom len robím kampaň – upozorňoval som, že osoba prezidenta republiky je v tomto procese veľmi dôležitá, lebo je to prezidentská zmluva: hlava štátu ju ratifikuje a hlava štátu ju môže aj zastaviť. Pretože ak nie, táto zmluva má prednosť pred zákonmi SR, takže to, že sa v nej formálne opakuje rešpekt k našej legislatíve, je smiešne a bezvýznamné. A len blázon po skúsenostiach 20. storočia uverí rečiam, že ozbrojené sily USA tu budú len „prechodne“. Posledná „dočasnosť“ trvala 23 rokov,” upozorňuje.

Chmelár konštatuje, že v tomto prípade ide o “vážnu vec”. “Možno jedna z najdôležitejších v histórii tohto štátu. Ak dovolíme schválenie tejto zmluvy, ktorá nemá iný cieľ, ako dostať sem vojakov USA pod akoukoľvek zámienkou – už ich odtiaľto tak ľahko nedostaneme”. “Je to kľúčový okamih našich dejín. Ak zlyhávajú elity, ktoré sú k vlastnému štátu príliš ľahostajné, ak zlyhávajú novinári, ktorí sú pri obrane demokracie nedôslední a nevzdelaní, je potrebné zdvihnúť zástavu vlastenectva a brániť slobodu a suverenitu na úrovni občianskej. Nikto iný to za nás neurobí.”

Politológ Chmelár preto pred niekoľkými týždňami inicioval petíciu proti rozmiestneniu cudzích vojsk na našom území: “Teraz je čas zastaviť ich. Prosím vás, podpíšte ju a keď ste tak už urobili, pošlite ju svojim blízkym, priateľom, známym, všetkým, ktorí nechcú, aby bolo naše územie opäť raz zneužité ako predsunutá základňa pre ďalšiu vojnu. Je to dôležité,” odkazuje Eduard Chmelár.