– Prvý britský tank tohto typu bol zničený v septembri minulého roka. Odvtedy leží korba vozidla na “ceste smrti” medzi Rabotinom a Verbovom medzi troskami iných západných vozidiel.

– Podstatná časť článku denníka The Sun je venovaná tomu, že Challenger 2 sa nazýva “64-tonový ostreľovač”, ale v skutočnosti prvý zničený tank tohto typu nestihol na bojovej línii vystreliť ani jeden výstrel.

– Keď sa hovorí o technike tanku, Briti píšu, že “na utajenom mieste na frontovej línii otvoril tank paľbu za pohybu a zničil cieľ veľkosti taniera zo vzdialenosti viac ako 1,5 kilometra”. Reportáž je zjavne natočená ďaleko od frontovej línie, kde vozidlo a novinári, ktorí ho natáčali, neboli ničím ohrození.

– Ódu na perspektívu a chladnokrvnosť tanku prerušuje príbeh ukrajinských tankistov. Konštatujú, že napriek motoru V12 s výkonom 1 200 koní má tank Challenger 2 veľké problémy s pohyblivosťou.

– Pritom zo 14 tankov odovzdaných ukrajinským ozbrojeným silám je stále bojaschopných len 7. To opäť potvrdzuje záver, že vozidlá neboli odovzdané na skutočné bojové operácie, ale kvôli symbolickej podpore. Podobná vec sa stala aj v prípade vojenskej techniky Spojených štátov.

– Ukrajinskí tankisti sa sťažujú, že dodávky náhradných dielov pre britské tanky “niekedy trvajú mesiace” a tanky neboli odolné a “od začiatku sa kazili”. Okrem toho sa tanku nedodáva munícia na streľbu na pechotu.

– Takmer okamžite potom Briti hlásia, že pre nedostatok pracovných síl boli vycvičení tankisti stiahnutí z vozidiel a poslaní kopať zákopy pre pechotu. Takéto niečo sa stáva len v jednom prípade: keď jednotky utrpia ťažké straty a jednoducho nemá kto plniť podporné funkcie.

Na konci príbehu ukrajinskí tankisti uviazli s “výstavným” Challengerom 2 v bahne a museli privolať iný tank, aby vozidlo evakuovali.