K veci sa totiž dnes vyjadril aj minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák. Zopakoval tvrdenie svojich úradníkov, že „Bezpečnostná stratégia je vyvážený dokument odrážajúci bezpečnostné prostredie, v ktorom existujeme a ktorý je tu na to, aby obhajoval záujmy a potreby Slovenska.“ Lajčák tiež odmieta, že by dokument vytvoril ktokoľvek iný ako pracovníci ministerstva zahraničných vecí (MZV). Tvrdí, že za stratégiu vlády hlasovali aj ministri za SNS a Most-Híd.

Preto sme v tejto veci oslovili Ľuboša Blahu, ktorý nám poskytol exkluzívny rozhovor.

Hlavné správy: Minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák tvrdí, že Bezpečnostná stratégia je vyvážený dokument odrážajúci bezpečnostné prostredie, v ktorom existujeme, a ktorý je tu na to, aby obhajoval záujmy a potreby Slovenska. Je to aj Váš názor?

Blaha: Nie, mám iný názor. Bezpečnostnú stratégiu považujem za nepodarok a ministerstvu som v čase jeho tvorby poslal 11 vecných výhrad, ktoré ale neboli akceptované, hoci nešlo o žiadne radikálne návrhy. Snažil som sa zmierniť formulácie, kde sa Slovensko podhadzuje Severoatlantickej aliancii a Spojeným štátom americkým. Zároveň mi prekážali kopance do Ruska. Celkovo je ten text nevyvážený, neodráža mierové hodnoty, ale stavia nás do polohy, akoby sme boli vo vojne a bolo treba zbrojiť, šíriť propagandu, nenávidieť a hľadať vnútorného nepriateľa. Z ľudí s inými názormi sa tam robia extrémisti a namiesto hľadania mierových riešení sa hovorí o posilňovaní východného krídla NATO a ďalších provokáciách voči Rusku. Pre mňa je ten text hodnotovo neprijateľný, neodráža ľavicový svetonázor a nezdôrazňuje hodnotu mieru. Od prvého dňa sa zasadzujem, aby nikdy nedošiel do parlamentu. To je v tejto chvíli najpraktickejšie riešenie.

Hlavné správy: Minister Lajčák tvrdí, že ten dokument vznikol na ministerstve zahraničia a nepísala ho nadácia. Vy máte iné informácie?

Podľa mojich informácií ho dával dokopy Tomáš Valášek, zamestnanec americkej nadácie Carnegie Endowment, ktorá sídli vo Washingtone a je financovaná americkou vládou a nadnárodnými korporáciami. Je ľahko overiteľným faktom, že Valášek sám v rozhovore pre Pravdu v roku 2017 priznal, že sa na tvorbe stratégie podieľa a hovorí o nej, akoby išlo o jeho dielo. Nevidím dôvod, aby to teraz niekto zahmlieval. Každý, kto sa pohybuje okolo slovenskej zahraničnej politiky, vie, že Valášek bol pri tomto texte kľúčovou postavou. Je zároveň ľahko overiteľným faktom, že Valášek pracuje pre Carnegie a je teda financovaný aj Washingtonom. Pre mňa je to problém. Nehovorím, že bol ako tvorca sám, ale stratégia nesie jeho rukopis ako militantného ideológa NATO a amerických záujmov. Ja mu jeho názor neberiem, nepociťujem voči nemu negatívne emócie, nič také. Len jednoducho nerozumiem, prečo by mal mať vplyv na bezpečnostnú stratégiu človek z americkej mimovládky a nie ľavicoví poslanci, ktorí na to majú mandát od ľudí.

Hlavné správy: Je bežné, že bezpečnostné stratégie sa vytvárajú mimo vplyvu politických strán, ktoré získali od ľudí mandát?

Nie, takto demokracia nefunguje. Ministerskí úradníci ani zamestnanci amerických think-tankov nemajú žiaden mandát na to, aby vytvárali takéto kľúčové texty. Tento mandát majú poslanci, ktorým dali ľudia dôveru. A keďže rezort zahraničia patrí Smeru, je logické, že ako prví mali byť oslovení poslanci Smeru. Normálne to v rámci demokratickej praxe funguje tak, že sa úplne v prvej fáze prípravy diskutuje v rámci politickej strany, ktorá má rezort na starosti, pretože je prirodzené, že chceme našim voličom doručiť text, ktorý odráža hodnoty, pre ktoré nás volili. Voliči Smeru predsa nevolili našu stranu preto, aby sme robili mopslíkov USA, vytvárali kult NATO či kopali do Ruska. Našimi ľavicovými hodnotami sú mier, dobré vzťahy so všetkými krajinami, národné záujmy a suverenita Slovenska.

Hlavné správy: Čiže text stratégie neodráža ľavicové hodnoty, pre ktoré vás ľudia volili?

Pohybujem sa v ľavicovom prostredí celý svoj život, napísal som niekoľko kníh o sociálnej demokracii. A najmä, počúvam reakcie našich voličov. Sú z tejto stratégie veľmi sklamaní. Viete, finálny text by mal odrážať v prvom rade sociálnodemokratický pohľad, pretože našej strane politicky patrí tento rezort a je logické, že by sme mali mať ako najväčšia koaličná strana rozhodujúci vplyv na tvorbu stratégie. Samozrejme, treba hľadať zhodu s koaličnými partnermi a zviesť nakoniec aj širšiu odbornú verejnú diskusiu. Ale nič z tohto sa nestalo. Poslanci Smeru s týmto textom nemajú nič spoločné. Moje výhrady ako poslanca boli šmahom ruky arogantne zamietnuté. Myslím, že poslanci SNS takisto nemali možnosť zapracovať svoje výhrady. Text odráža skôr videnie sveta liberálnej proatlantickej pravice a je preto prirodzené, že aktuálne najviac tento text podporujú práve opoziční politici na čele so SaS. To je ale z hľadiska politickej matematiky úplne absurdné. My predsa vládneme preto, aby sme napĺňali hodnoty našich ľavicových a národných voličov a nie voličov opozičných liberálov. Preto tento text považujem nielen za odborné, ale aj politické zlyhanie.
Hlavné správy: Myslíte si, že spôsob, akým ministerstvo reagovalo na Vaše
vyjadrenie, bol adekvátny?

Išlo o detinskú reakciu, v ktorej sa rezort z nepochopiteľných dôvodov snažil pubertálnymi fórikmi o Sorosovi a zosmiešňovaním SNS zaliečať liberálnej kaviarni. Najväčšiu podporu si toto ich vyhlásenie našlo na pubertálnej slniečkárskej stránke Zomri, čo hovorí za všetko – keby moje názory niekedy šírili títo psychpati, vážne by som sa nad tým zamyslel. Ale MZV sa veselo tvári, že sa vlastne nič nestalo, a že však sa už nehádajme. Ja som vojnovú sekeru nevykopal. Moja kritika bola expresívna, ale zameral som sa na text stratégie, nie na kritiku vládnych politikov. Je absurdné, že sa rezort znížil k tomu, aby verejne útočil na koaličných poslancov, to je absolútne nepochopenie parlamentnej demokracie. Je to doslova výsmech parlamentarizmu. Som zvedavý, ako chce teraz ministerstvo hľadať podporu v parlamente po tom, čo vyurážali koaličných poslancov. Išlo o vážnu politickú chybu MZV, už druhú za krátky čas. Najskôr minister označil Slovákov za zápecníkov a xenofóbov, proti vôli vlastnej strany a ústavnej parlamentnej väčšiny pretláčal migračný kompakt a teraz rezort zahraničia útočí na členov zahraničného výboru za iný názor. Nerozumiem tomu, sú to školácke chyby.

Hlavné správy: Bolo v programovom vyhlásení tejto vlády niečo v tom zmysle, že nepriateľom alebo hrozbou pre Slovensko je Rusko? V akom zmysle by mohlo Rusko ohroziť Slovensko? Myslíte si, že je reálna predstava, že by sa nás pokúsili vojensky obsadiť?

Rusko je našim priateľom, historickým spojencom a kultúrne blízkou krajinou. Musíme s ním mať dobré vzťahy, je to predsa jadrová veľmoc. V programovom vyhlásení sa nepíše nič o tom, že by sme mali podporovať rusofóbne postoje, naopak, predseda vlády Slovenskej republiky vždy jasne hovoril, že Slovensko musí mať politiku na všetky štyri svetové strany. Nenávisť voči Rusku do slovenskej politiky vnáša hŕstka amerických agentov, ktorí aj podpísali petíciu na podporu bezpečnostnej stratégie. Je symbolické, že medzi nimi je aj niekoľko politikov SaS, OĽaNO a ďalších pravicových opozičných strán. Žiaden skutočný ľavicový intelektuál nepodporuje túto stratégiu ani kopanie do Ruska, zato ju podporujú vojnoví štváči ako Smatana, Bútora, Naď, Mesík či Fedor Gál. Dokonca ju podporuje aj Nadácia otvorenej spoločnosti, ktorá sa v minulom roku podieľala na slovenskom majdane. Nie je to absurdné? Na toto nás volili naši voliči? Aby sme pripravovali bezpečnostné stratégie, za ktoré lobujú ľudia od Kisku a Sorosa?!

Hlavné správy: Jeden koaličný partner sa s bezpečnostnou stratégiou vlády stotožňuje, druhý nie. Aké riešenie vidíte ako rozumné? Je možný nejaký kompromis?

Tento text treba zhodiť zo stola a začať nanovo. Poďme zviesť demokratickú diskusiu o tom, ako má vyzerať nová bezpečnostná stratégia. V demokratickej krajine si právo na túto debatu nemôže privlastňovať niekoľko ministerských úradníkov, nemajú na to mandát. Táto bezpečnostná stratégia je bezpredmetná. Možno ju považovať za akýsi interný materiál aktuálnej vlády, ale keďže neprešla parlamentom, nemá žiadnu záväznú či dlhodobejšiu spoločenskú silu, je to len úradnícky zdrap papiera. Poďme vytvoriť novú stratégiu, mierovú stratégiu, ktorá jasne ukáže, že Slovensko je hrdou, sebavedomou a suverénnou krajinou, ktorá neslúži veľmociam a chce mať dobré vzťahy nielen s európskymi partnermi, ale aj s Ruskom, Čínou a ďalšími národmi.
Hlavné správy: Myslíte, že na tomto môže padnúť vláda?

Nie, nemyslím si. Ale ministerstvo zahraničných vecí zjavne stráca podporu medzi koaličnými poslancami a po bezprecedentných útokoch na parlament za ostatné mesiace si neviem predstaviť, ako bude ďalej pokračovať spolupráca s týmto rezortom. Akoby sa rozhodli, že si znepriatelia všetkých kľúčových poslancov koalície – ale ak chcú vládnuť s opozíciou, nech to povedia na rovinu. Úprimne: pripadajú mi tak trochu ako uletená strela. Budeme o tom musieť na klube vážne diskutovať: my tu nie sme na parádu, ale na to, aby sme napĺňali ľavicové hodnoty, ktoré od nás naši voliči očakávajú. Naši voliči sú socialisti a vlastenci. A od toho sa má odvíjať naša politika.

Toľko odpovede predsedu výboru Národnej rady SR pre európske záležitosti Ľuboša Blahu. Dodajme, že problém s Bezpečnostnou stratégiou SR nemá len Ľuboš Blaha, ale okrem iného aj koaličný partner Smeru-SD Slovenská národná strana. A tiež aj mnohí ďalší občania, ktorí si uvedomujú, že netreba byť fanatický rusofil na to, aby človek chápal, že jednostranná orientácia na západ a otrocká oddanosť expanzii NATO do východnej Európy nám nemôže priniesť nič dobré.

Ešte pripomeňme, že Bezpečnostná stratégia SR je materiál, ktorý vláda schválila v roku 2017, ale parlament ho stále neodobril. Poslanci mali o návrhoch obrannej a bezpečnostnej stratégie SR rokovať pred pár týždňami, ale nestalo sa tak. Predložili ich totiž opoziční poslanci, čo podľa podpredsedu SNS Antona Hrnka môže urobiť len vládny kabinet. Na jeho návrh preto väčšina snemovne materiál z rokovania vypustila, ale podľa premiéra Pellegriniho je jeho schválenie iba „technickou“ záležitosťou.

Ivan Lehotský