Biskup v texte uvažuje nad chvíľami, keď človek prežíva bolesť, stratu alebo pocit, že sa niečo definitívne končí. Práve vtedy, keď sa zdá, že Boh je ďaleko, je podľa biskupa v skutočnosti najbližšie. Zdôrazňuje, že vzkriesenie premieňa tmu na svetlo a plač na radosť, pričom kľúčovým momentom nie je dlhý teologický prejav, ale tichý a blízky hlas Pána, ktorý nás hľadá v našich konkrétnych životných situáciách.

V liste sa objavuje aj zaujímavý odkaz na kresťanskú legendu o červenom vajíčku, ktoré Mária Magdaléna priniesla cisárovi Tibériovi ako symbol nového života. Mons. Trstenský vysvetľuje, že hoci je vajíčko navonok tiché a uzavreté, skrýva v sebe pulzujúci život. Podobne aj Kristov hrob, hoci bol zapečatený a zdanlivo bez nádeje, sa stal miestom najväčšieho víťazstva. Každé veľkonočné vajíčko je tak podľa neho malým vyznaním viery.

Spišský biskup povzbudzuje veriacich, aby sa nebáli svojich „hrobov“ – či už ide o ťaživé starosti, narušené vzťahy alebo nezodpovedané otázky. Vyzýva ich, aby v týchto skúškach počuli Pánov hlas a odpovedali naň svedectvom viery, nie iba teóriou. Cirkev totiž potrebuje radostných apoštolov, ktorí do svojho okolia vnášajú istotu, že Boh je živý a milujúci. Mária Magdaléna, ako „apoštolka apoštolov“, nám v tom zostáva trvalým vzorom.

V závere listu biskup Trstenský vyjadruje prianie, aby tohtoročná Veľká noc nebola pre nikoho len tradíciou, ale skutočným osobným stretnutím. Veriacim vyprosuje pokoj do sŕdc a nádej, ktorá nikdy nezhasne. Celé diecézne spoločenstvo uisťuje o svojich každodenných modlitbách a na záver udeľuje slávnostné požehnanie v mene Najsvätejšej Trojice, s prianím radostných a požehnaných sviatkov zmŕtvychvstania Pána.

PLNÉ ZNENIE listu je TU

Článok pôvodne vyšiel na portáli TK KBS.