Uplynulý týždeň mi priniesol zásadné poznanie, ktoré som, pravdupovediac, tušil, ale stále som mal akú takú nádej, že tuším zle. Že to, čo vidím, nie je UFO, ale detský balón čudesného tvaru, naplnený héliom a na konci špagátu je malé 4 ročné dievčatko, ktoré sa takto raduje z darčeka od rodičov. Kruté poznanie bolo, že to nebol balón, ale bolo to naozaj UFO, To, čomu by som nikdy, naozaj nikdy neveril, že raz uvidím. UFO. A nebolo tam 4 ročné dievčatko, ale skupina bláznov a amatérov. To, čo som videl, skrátka bolo tak neuveriteľné, ako UFO napr. v obci Nemšová. Keby mi to niekto pred rokom povedal, poviem, že kecá.

V prvom rade som sa dozvedel, že tento národ s najväčšou pravdepodobnosťou nedospel na samostatnosť, tá mu bola viac menej vnútená z českej strany a my sme sa s ňou museli ako tak popasovať. Skrátka, utrpeli sme ju. Čo si totiž mám myslieť o tomto:

Premiér tohto štátu najprv informuje kancelárku cudzej mocnosti o tom, že tu mieni spraviť celonárodné manévre za účasti a velenia armády. Hlavu svojho štátu informuje až následne. Ale – nič sa nestane. Masívna časť ľudí pozerá s otvorenými ústami a čaká.

Potom nakúpi neschválené testovacie sady na Covid 19 u pofidérnej trnavskej firmy, ktorá ani nemala byť zaradená do výberového konania kvôli dlhu v sociálnej poisťovni. Ale – nič sa nestane. Masívna časť ľudí pozerá s otvorenými ústami a čaká.

Potom chaoticky, tlačovku po tlačovke vysvetlí, že testovanie bude dobrovoľné, ale kto nepôjde, bude mať domáce väzenie, príde o prácu, nebude môcť ísť prakticky nikam… Ale – nič sa nestane. Masívna časť ľudí pozerá s otvorenými ústami a čaká.

Potom veľkú časť tejto megaakcie dá na ramená samospráv, ktoré sa mu o to neprosili, nerátali s tým, nemali na to peniaze, ani kapacity. Ale – nič sa nestane. Masívna časť ľudí pozerá s otvorenými ústami a čaká.

Čo je na tom najhoršie, aj prezidentka pozerá s otvorenými ústami a čaká.

Prebehne testovanie. Tu som zažil jeden z najsmutnejších pohľadov v živote. Smutný bol ten, kde tisíce zlomených ľudí stálo odovzdane v rade na testovanie, lebo museli. Nahnal ich tam šialený parvenu s obsedantnou predstavou svetového prvenstva. Ale najsmutnejší pohľad bol iný. Na usmiate, nie celkom príčetné tváre nadšených testujúcich sa, ktorí s nepríčetným zápalom a pološialeným svitom v očiach, jeden druhého, ale žiaľ aj mňa presviedčali, že idú zachraňovať životy. Boli to tie aktivistické typy google odborníkov, ktorí zachraňujú život aj cez mŕtvoly, lebo to povedal ten, čo neznáša Fica. A keď vy s nimi nesúhlasíte, chcete, podľa nich, aby sa Fico vrátil. Táto obludná, nezmyselná, primitívna a prvoplánová myšlienková konštrukcia ich poháňala ešte viac vpred a definitívne im bránila k návratu na územie zdravého rozumu. Psychedelické orgie však boli len na začiatku. Pokračovali bezprecedentne hlúpym fotografovaním modrých zdrapov a ich zverejňovaním na FB. Potvrdenia bez akéhokoľvek potvrdenia, len s menom, nejakým dátumom a výsledkom. Zdrap, ktorý nemá hodnotu ani papiera, na ktorom ho vytlačili.

Po testovaní hlavní velitelia operácie zrejme mali pocit, že by si zaslúžili triumfálny pochod ulicami starého Ríma, ale žiaľ, ostala im len tlačovka. Aby ich vojenské umenie neostalo nazmar, tak napr. minister práce si dal na seba poľnú uniformu a v postoji vytrénovaného príslušníka jednotiek Navy Seals, t. j. mierne rozkročený a s rukami mierne od tela, keďže mu ich do takejto polohy prirodzene dáva vypracovaného svalstvo. Alebo bezbrehá blbosť. Znásobená tým, že tento neboráčik a mentálne nedopracovaný fanúšik vojenských historických legiend, navliekol na sebe českú poľnú uniformu. Či mu to niekto spravil zo zlomyseľnosti, nevedno. V každom prípade, jeho halucináciu o 2. SNP si osvojil aj premiér, a to až do takej miery, že to „povstanie“ – v tomto prípade ohľadne testovania, prirovnal k „povstaniu“ zo stoličiek a gaučov, aby sa povstavší mohli premiestniť na miesto testovania. Obdivuhodná logika hodná Senecu. Tak toto, priatelia, bolo to povstanie. To nevymyslí nikto, na to treba matroš, alebo diagnózu. Očakávajme víťazný oblúk pred Úradom vlády SR pre imperátora.

Smutná fraška však nadobudla ešte smutnejšie kontúry. Dobrovoľne netestovaní, ozajstní hrdinovia dnešných dní, sa stali občanmi druhej kategórie vo svojej vlasti. Nepustili ich do práce. Ich deti nechceli brať do materských škôlok. Napriek prísľubom, veľa z nich sa nedostalo k lekárovi, do obchodov, ani do bánk. Bláznom vo vedení štátu sa podarilo to, čo ani komunistom, ani Mečiarovi.

Vytvorili inštitucionalizovanú kastu občanov druhej kategórie. Perfídne, pošliapajúc pri tom základy právneho štátu. Za bieleho koňa tohto rozkladu práva na Slovensku si vybrali hlavného hygienika. Neviem, čím ho kto vydieral, ale keďže ide vraj o človeka mimoriadne vzdelaného, určite sa nie dobrovoľne podpísal pod jeden z najväčších a najprotiprávnejších dokumentov v novodobej histórie Slovenska – pod tzv. „VYHLÁŠKU Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorou sa nariaďujú opatrenia pri ohrození verejného zdravia k režimu vstupu osôb do priestorov prevádzok a priestorov zamestnávateľa.“ Neviem, či je pán Mikas naozaj právne nepríčetný, alebo čo sa vlastne stalo. Ale – článok 23, ods. 1 Ústavy SR hovorí jasne: „Sloboda pohybu a pobytu sa zaručuje.“ A Ods. 3: „ Slobody podľa odsekov 1 a 2 môžu byť obmedzené zákonom, ak je to nevyhnutné pre bezpečnosť štátu, udržanie verejného poriadku, ochranu zdravia alebo ochranu práv a slobôd iných a na vymedzených územiach aj v záujme ochrany prírody.“

Takže, milí priatelia, sloboda pohybu môže byť obmedzená iba zákonom!!! Nie vyhláškou, zákonom! A kto prijíma zákony v tejto krajine? Pokiaľ to milí aktivisti, s miernou poruchou lucidity snáď neviete, tak zákony v tejto krajine neprijíma hlavný hygienik, ale parlament!!! Ešte raz, pokiaľ snáď niekto nerozumel – parlament!!! Preto sme aj parlamentná demokracia! Teda nie len preto. A nič nemení na tom fakt, že máme núdzový stav! Ten je však dobrý na iné. Zlodej 12. klobás dostal 10 rokov v najťažšej skupine natvrdo. Opitej dievčine, ktorá sa pustila do policajta, hrozí doživotie! Atď… Ale poďme ďalej, priatelia. Každý takýto protiprávny a chaotický stav prináša so sebou aj niečo, čomu hovoríme „čaro nechceného“. Takže, na Slovensku nám zo dňa na deň vyrástlo nesmierne veľa právnikov, ústavných právnikov, odborníkov na pandémie, epidémie a pod. Ako prvého by som menoval, no koho iného, ako premiéra Matoviča, nech Slnko nikdy nezapadne nad jeho domom! Tento bard svetovej virológie, večné svetlo biochémie, šťastný úsmev epidemiológie a nešťastie pandémie, totiž bohorovne označil prácu lekára Johna P. A. Ioannidisa, zameranú na určenie miery úmrtnosti, spôsobenej novým koronavírusom COVID-19 a zverejnenú v bulletine WHO, za kotlebovský hoax!

Pokiaľ by si čitateľ myslel, že nezmyslom je koniec, tak nie je. Ten modrý zdrap má platnosť tak niekoľko hodín. Naši Lysenkovia však usúdili inak. Napriek vede, prírode a logike, mu predĺžili platnosť na niekoľko dní. Takže šikana pokračuje. V tomto prípade však už naozaj nejde o bezpečnosť národa. Toto je trestanie. Jednoducho, štát takto trestá tých, ktorí neuposlúchli jeho výzvu a nešli na nezmyselné testovanie. Toto už nič iné nemôže byť. Nemá to totiž oporu vo vede, v zákonoch, v ústave. Je to nelegálny experiment spolku bláznov, ktorí takto skúšajú, ako ďaleko môžu až zájsť. A tento národ im to jednoducho toleruje, ba čo viac, veľká jeho časť na tom participuje svojou aktivitou. Toto je najsmutnejšie poznanie z minulého týždňa. Že veľkej časti ľudí nejde o zákon, o demokraciu. Pod vplyvom umelo vyvolaného strachu sú schopní zapredať slobodu svojho okolia a s nepríčetným úsmevom aj svoju.

Neplatia na nich argumenty vedcov, právnikov. Oni veria. Veria, že takto je to dobre a takto to má byť. Kvôli chorobe s 0,2% smrtnosťou a následne vyvolanou hystériou sa vzdali slobody a zdravého rozumu. Čo si zaslúžia? Určite nie slobodu. Nevedia s ňou narábať, nevedia si ju ubrániť, keď im spadne, rovno pred nos. Lebo si ju nemuseli vybojovať. Pre mňa nie je sklamaním táto vláda. Keď som v marci uvidel, kto v nej je vedel som, že to môže byť len zlé a horšie. Pre mňa je sklamaním tento národ. Ako ochotne sa vzdal slobody. Pre mňa sú sklamaním kresťania, ako ochotne pristali na hru zavretých kostolov a obmedzovania kresťanských sviatkov.

Pre mňa sú sklamaním tí, ktorí ignorujú dnes už tisíce ľudských tragédií, ktoré zapríčinila táto vláda nekonaním, neposielaní finančnej pomoci tým, ktorým zobrala živnosť, podnikanie. Rúcajú sa nám tu rodiny, medziľudské vzťahy sú na horšej úrovni, ako za Mečiara, samovoľne vznikla skupina Covidových udavačov, samokontrolórov. Polícia rozháňa hokejový tréning žiakov, lebo ich tam bolo viac ako 6, sused udáva suseda, lebo robí párty, kde ich je viac ako 6 a polícia zasahuje. Medzitým nám umierajú ľudia aj kvôli tejto hystérii, rozpadajú sa rodiny, ničia sa dlhoročné priateľstvá, nastáva tu sociálna núdza, pribúda chudobných… Kam sme sa dostali? Čo si zaslúžime?

Minulý týždeň tu vláda nastolila neústavný a protizákonný apartheid a veľká časť národa tomu tlieska. Mojou povinnosťou je na to poukázať a postaviť sa proti tomu.