Anjel Pána so Svätým Otcom Levom XIV.: Boh nikdy neodhadzuje náš život

Drahí bratia a sestry, požehnanú nedeľu!

Evanjeliové podobenstvo, ktoré zaznieva v liturgii tejto nedele, hovorí o Ježišovom živote a osvetľuje zmysel jeho poslania (porov. Mt 21, 33 – 43). On je Boží Syn poslaný na svet, no odmietajú ho práve tí, ktorí ho mali prijať s otvorenou náručou. Ten, ktorý prišiel priniesť spásu, je odsúdený; ten, ktorý chce darovať život, je usmrtený. Kristovo učenie nás vedie k zamysleniu nad mnohými krutosťami, ktoré ničia svet a dejiny národov, a zároveň odhaľuje stále väčšie milosrdenstvo jeho Otca.

Toto násilné odmietnutie totiž nezmarí Božiu vôľu. Boh vo svojej nekonečnej spravodlivosti premieňa zlo na vykúpenie: „Kameň, čo stavitelia zavrhli, stal sa kameňom uholným“ (Mt 21, 42; porov. Ž 118, 22). Sám Ježiš pripomína tieto slová žalmu, ktorý oslavuje obdivuhodné Pánovo dielo: práve to, čo bolo zavrhnuté, sa stáva základom, ktorý nesie všetko. Takto Všemohúci vedie dejiny a prichádza nám na pomoc vo všetkých našich pádoch: Boh nikdy neodhadzuje náš život!

Podľa obrazu použitého v podobenstve je Cirkev vinicou, ktorú treba spravodlivo obrábať. Svojimi rozhodnutiami ju budujeme alebo poškodzujeme. V tejto súvislosti chcem práve dnes, pri osemstom výročí jeho smrti, pripomenúť robotníka, ktorý s veľkým úžitkom pracoval v Pánovej vinici: svätého Františka z Assisi. Sv. Františka sám Ježiš požiadal, aby opravil jeho Cirkev. Inšpirovaný Ukrižovaným, František predovšetkým vybudoval vlastný život na Kristovom základe a mal účasť na jeho chudobe, radosti a utrpení, až po mystické znamenie stigiem. Ako muž vrúcnej modlitby, plný lásky ku všetkým, bol príkladom pre prvých bratov, ktorí s ním zdieľali askézu ako pravú podmienku reformy Cirkvi. Svätý František ju opravil silou viery v Pána Ježiša a svedectvom bratskej lásky zacelil trhliny nesvornosti.

Drahí bratia a sestry, charizma svätého Františka prináša ovocie aj dnes, po ôsmich storočiach. Svedčí o tom nielen početná a živá františkánska rodina, ale aj mnohé dary, ktoré jeho duchovné dedičstvo šíri v Božom ľude. Keď teda slávime františkánsky jubilejný rok, vytrvalo prosme o dar pokoja a úprimne sa usilujme budovať svornosť medzi národmi. Nech nás v tomto diele vždy sprevádza príhovor Blahoslavenej Panny Márie, našej Matky. Teraz sa na ňu obraciame, duchovne spojení s veriacimi zhromaždenými v pompejskej svätyni, aby k Ružencovej Panne Márii vzniesli prosebnú modlitbu.

Zdroj: VaticanNews, slovenská redakcia

Článok pôvodne vyšiel na portáli tkkbs.sk