Dolárový index vypočítaný ICE vzrástol v roku 2022 o viac ako 14 %, čo predstavuje najvýraznejší nárast od roku 1985. Euro, japonský jen a britská libra klesli voči doláru na viacročné minimá. Meny rozvíjajúcich sa trhov tiež utrpeli: egyptská libra klesla o 18 %, maďarský forint o 20 % a juhoafrický rand stratil 9,4 %, píše WSJ.

V stredu ekonómovia očakávajú ďalšie zvýšenie sadzby Fedu o 0,75 percentuálneho bodu na 3,00 – 3,25 %, na základe čoho by dolár mohol ďalej posilniť.

„Silný dolár je vedľajším účinkom zvýšenia sadzieb Fedu. Je to spôsob, akým americký regulačný orgán bojuje proti inflácii nemajúc na to iné možností. Ak by všetky popredné krajiny urobili to isté v rovnakom čase, dolár by zostal na svojom mieste. Keďže však USA zvyšujú kurz rýchlejšie ako všetky ostatné krajiny v skupine zúčtovacích mien tento index, hlavne Európa a Japonsko, vznikla dočasná nerovnováha v prospech dolára,“ vysvetľuje Valerij Jemeljanov, expert na akciový trh zo spoločnosti BCS World Investment.

Druhým dôvodom je riziko začiatku globálnej recesie a dolár je stále bezpečným prístavom, nech sa na to pozeráme akokoľvek. „V Európe sa zvyšuje riziko recesie a inflácia láme niekoľkoročné rekordy. V tejto súvislosti sa na jar tohto roku začal odliv kapitálu z európskeho akciového trhu. To isté sa deje v Ázii, kde lokomotíva celej ázijsko-tichomorskej ekonomiky – Čína – neustále vyhlasuje výluky kvôli výbuchom kovidu, a zároveň tam rastú hrozby vojenskej konfrontácie so Spojenými štátmi kvôli Taiwanu a HDP vykazuje minimálny rast, čo hrozí druhej svetovej ekonomike platobnou neschopnosťou,“ hovorí Artem Deev, vedúci analytického oddelenia AMarkets.

„Pre mnohých ľudí je dolár vzorom „bezpečného prístavu“, kde môžu prečkať krízu a znehodnotenie svojej národnej meny. Zatiaľ k nemu neexistuje žiadna dôstojná alternatíva, hoci predtým takéto alternatívy existovali.

Ale prípad zablokovania polovice devízových rezerv Ruskej centrálnej banky prakticky vo všetkých západných krajinách výrazne podkopal dôveru v euro, švajčiarsky frank a britskú libru. Z tohto pohľadu je dolár tiež toxický, ale spomedzi všetkých ostatných toxických mien je najspoľahlivejší, pokiaľ ide o zabezpečenie trhových rizík.“ – hovorí Natalia Milčakova, hlavná analytička spoločnosti Freedom Finance Global.

„Investori veria, že sa môže stať čokoľvek, ale USA vydržia a dolár sa nezrúti. To je v danej pozícii úplne iluzórna pozícia, ktorá iba pomáha investorom a USA,“ dodáva Dejev.

Koniec koncov, investovanie do amerických štátnych dlhopisov je naozaj výnosné, keďže ich výnosy rastú spolu so zvyšovaním sadzieb Fedu.

„Desaťročné americké štátne dlhopisy v súčasnosti prinášajú viac ako 3,5 % ročne, teda 35 – 40 % počas celého obdobia, čo sa nestalo už takmer 15 rokov. Všetci veľkí investori – fondy, investičné banky – sa aktívne presúvajú do amerických dlhových cenných papierov a predávajú dlhopisy a akcie iných krajín. Z hľadiska pomeru rizika a výnosu nie je v súčasnosti na svete nič lepšie. Z toho vyplýva vzrušenie okolo dolára a nedostatok záujmu o iné meny a aktíva,“ hovorí Emeljanov.

Pre samotné Spojené štáty je silný dolár požehnaním aj problémom. Na jednej strane budú mať Spojené štáty lacnejší a vyšší dovoz, čo je plus pre niektoré odvetvia a pre bežných Američanov vyššie výnosy z vkladov a dôchodkových fondov, čo je prínosom pre dôchodcov a sporiteľov, tvrdí expert. Na druhej strane to povedie k poklesu amerického vývozu v dolároch, čo je mínus pre vyvážajúce spoločnosti, a k vyššej obsluhe štátneho dlhu a iných úverov, čo je zlé pre rozpočet, študentov, držiteľov hypoték a podniky vo všeobecnosti, dodáva Emeljanov.

Podľa neho sú hlavní obchodní partneri Spojených štátov vrátane Európy, Japonska a Číny v skutočnosti spokojní so svojou lacnou menou, a preto sa neponáhľajú so zvyšovaním sadzieb. Takto môžu podporiť svoj rast zvyšovaním vývozu do Ameriky za stále vyššie ceny v ich mene.

„Ak by chceli zvýšiť kurz svojej meny voči doláru, nie je nič jednoduchšie: museli by zvýšiť svoje sadzby dostatočne vysoko, aby prekonali Fed. Ale to nedáva veľký zmysel. Centrálne banky nehrajú hru „kto má silnejšiu menu“. Chcú udržať infláciu, rast HDP a nezamestnanosť v primeranej rovnováhe. Európa napríklad zjavne nechce zlikvidovať svoj trh práce, keď hospodárstvo už trpí dôsledkami energetickej krízy a konfliktu na Ukrajine. Zvýšenie sadzieb by utlmilo podnikateľskú aktivitu, zrútilo trh s nehnuteľnosťami a nie je vôbec isté, že by rýchlo porazilo infláciu,“ vysvetľuje Emeljanov.

Dolár však nemôže byť taký silný navždy.

„Po zvýšení sadzieb Fedu na 3,25 %, ktoré väčšina očakáva, zostane Fedu ešte 1-1,5 %, ak inflácia ustúpi. Inými slovami, regulačný orgán je na konci svojich síl. V súlade s tým by dolárový index mohol k euru pridať ďalších 5 %, než sa jeho kurz otočí. Pre trhy by to nebola katastrofa. Euro bude mať na istý čas jednoducho hodnotu 0,95 za dolár, a nie 1:1. A potom s najväčšou pravdepodobnosťou pôjde nahor,“ očakáva Emeljanov.

Dejev sa domnieva, že silný dolár na istý čas podporí americkú ekonomiku, ale tá potom skĺzne späť do recesie (pokles HDP dva štvrťroky po sebe je recesia).

„Hlavné riziko spočíva v tom, že USA zlyhajú, čo znamená, že všetky investície do amerických cenných papierov sa zmenia na vzduch. Obrovský štátny dlh a rastúce výnosy štátnych dlhopisov robia túto možnosť nevyhnutnou – štáty jednoducho nebudú schopné obsluhovať svoje štátne pokladnice, už dlho nie sú schopné splácať svoje dlhy. To bude znamenať kolaps svetového finančného systému a globálnu krízu nevídaných rozmerov na mnoho nasledujúcich rokov, kým sa neobjaví nový líder a svet sa neprimkne pri novej mene, – Artem Dejev robí dlhodobú prognózu.

Natalia Milčaková sa domnieva, že minimálne v najbližších rokoch môže dolár prechádzať cyklami posilňovania a naopak oslabovania. „Ale nič zásadne zlé sa mu nestane. V určitom okamihu v pomerne dlhodobej budúcnosti môže byť dolár, podobne ako iné svetové rezervné meny, nahradený digitálnymi menami iných krajín vo vlastníctve štátu a prípadne aj kryptomenami, ktoré nie sú vo vlastníctve štátu. V tomto prípade sa globálna ekonomika nezaobíde bez krízy,“ nevylučuje ekonóm.

Pre obyvateľov Ruska nie je rast kurzu dolára voči svetovému menovému košu určite taký dôležitý ako kurz rubľa voči doláru a iným menám. „Vzhľadom na veľký rozpočtový deficit, hrozbu ropného embarga a pokles svetového dopytu po rope v dôsledku recesie sa môže stať, že dolár bude v Rusku rásť viac ako vo zvyšku sveta,“ nevylučuje Emeljanov.

Posilnenie rubľa je stále dočasným javom, ktorý je výsledkom extrémnych podmienok v podobe poklesu dovozu a obmedzenia devízového dopytu, súhlasí Dejev. Pre ruskú ekonomiku je však podľa neho oveľa dôležitejšie riziko skĺznutia do krízy, keďže Rusko je systematicky odrezávané od trhov a aj od možnosti nakupovať pre krajinu kritické tovary.

„S tým, ako sa ruská ekonomika prepadá do krízy, budú tieto javy nadobúdať kolapsový charakter. Už teraz sme svedkami rozpočtových deficitov a škrtov vo výdavkoch, po ktorých nasleduje pokles výroby, zvýšený počet bankrotov podnikov, rastúca nezamestnanosť, klesajúce príjmy občanov atď. Táto situácia sa však pravdepodobne vyrieši prechodom hospodárstva na mobilizačné koľajnice, ktorý bude určite oznámený v blízkej budúcnosti,“ uzatvára Dejev.