Američania nechcú stratiť Turecko. Majú tam jadrový arzenál a Turci sú si toho vedomí

Bratislava 28. júla 2019 (HSP/Foto:SITA/AP-Susan Walsh)

Po tureckej kúpe systémov S-400 sa ukázalo, že Američania nemôžu sformovať americký tvrdý postoj voči Ankare za tureckú kúpu ruských systémov PVO

Ani v americkom Kongrese nedospeli k zmysluplnému konsenzu, napriek tomu že tvrdé jadro amerických kongresmenov požaduje Turkov prísne potrestať. Trest však nakoniec nebude až taký prísny, pretože Američania jednoducho nemôžu Turkov úplne stratiť. Takže podľa mnohých expertov Turkov potrestajú tým, že im nedodajú moderné F-35, neuplatnia však proti Turkom ďalšie sankcie, ktoré sú determinované zákonmi CAATSA (Countering America’s Adversaries Through Sanctions Act).

Vo vzťahu voči Turecku nemôžu Američania zájsť príliš ďaleko, pretože musia zaujať taký postoj, aby nebolo Turkom ťažké zblížiť sa s USA v ére po Erdoganovi. Turecko je pre USA veľmi dôležitou krajinou a veľmi dôležitým spojencom NATO. Američania a Turci spoločne participujú na mnohých projektoch, takže americký postoj je zrejmý. Turkov je potrebné potrestať, ale nie až tak prísne, aby hrozilo. že ich Američania stratia navždy.

Pentagon nespochybňuje dôležité miesto Turecka v koncepcii juhovýchodného krídla NATO. Ozbrojené sily Turecka sú druhé najpočetnejšie a najsilnejšie v NATO a Turci sú ochotní participovať na operáciach NATO. Na území Turecka sa nachádza dôležitá letecká základňa Incirlik a v Turecku slúži približne 2000 amerických vojakov. Turecké systémy PVO sú súčasťou západnej siete a takisto Turci vedú viaceré bojové operácie spoločne s Američanmi v Sýrii a Iraku. Ankara takisto chce do roku 2024 investovať do svojich ozbrojených síl 2 % HDP.

Pre Američanov plnia Turci aj ďalšiu dôležitú úlohu. Sú kľúčovým faktorom v otázke zdržiavania z amerického pohľadu “barbarských štátov” (Sýria, Irak, Afghanistan, Libanon, Irán), bojujú proti Islamskému štátu a ďalším teroristickým organizáciám. Za zhoršením americko-tureckých vzťahov podľa amerických expertov stoja dva faktory – prvým faktorom je Obamovou administratívou podporovaný neúspešný pokus Fethullaha Gülena o prevrat v roku 2016 a druhým faktorom je spolupráca Američanov s Kurdmi (YPG, PKK) v Turecku.

Turecký minister zahraničných vecí Mevlüt Çavuşoğlu sa ani netají tým, že Turci chcú naladiť a normalizovať vzťahy s USA. Aby sa tieto vzťahy normalizovali, musia podľa Turkov USA urobiť len dva kroky. Vyjsť Turkom v ústrety ohľadne kurdskej otázky (Manbidž) a vydať Gülena do Turecka. Podľa Američanov však Mevlüt Çavuşoğlu a Turci zachádzajú priďaleko, pretože si dovolili použiť vydieranie ohľadne amerických základní v Incirliku a v Kyuredzhiku, a takisto strašia odstúpením dohody o kúpe amerických lietadiel Boeing. Mevlüt Çavuşoğlu tvrdí, že Američania by mali zvážiť, či chcú pokračovať vo svojich chybných krokoch proti Turecku, Turecko čaká na americkú reakciu.

V máji 2019 turecký minister obrany Hulusi Akar na otázku novinárov, či bude Turecko uvažovať v rámci odpovede Američanom (ohľadne problémov s tureckou kúpou S-400) o radikálnych krokoch v otázke základní Incirlik a v Kyuredzhik odvetil slovami “Keď sa o niečom veľa hovorí, mágia sa stráca. Všetko je vo fáze riešenia, my sme ochotní urobiť všetko preto, aby sme chránili záujmy Turecka”.

Na základni Incirlik sa nachádzajú americké lietadlá a podľa expertov aj letecké bomby s jadrovými hlavicami (20 až 80 kusov amerických bômb B61) Kyuredzhik je veľmi dôležité radarové centrum NATO systému PVO, obe základne majú kľúčový význam pre USA i NATO. Už to, že Američania nedodajú Turkom F-35 je pre Turecko značne nepríjemné, na začiatku júla 2019 Erdogan označil takéto americké kroky za neprijateľné, pretože Turci už zaplatili dopredu za objednaných 116 lietadiel F-35 sumu 1,4 miliardy USD. Pentagon vyčíslil turecké straty na sumu 9 miliárd USD.

Ak by Američania začali Turkov trestať podľa “princípu CAATSA”, bolo by to značne absurdné, navyše to značne zblíži Moskvu a Ankaru. Ak Američania “len nedodajú 116 kusov F-35 Turecku”, utrpí Erdoganova samoľúbosť, takže v kurdskej otázke zaujme Erdogan tvrdšie stanovisko. No Američania nemôžu Kurdov opustiť, ak stratia Kurdov, ich možnosti ovplyvňovať udalosti na Blízkom východe sa výrazne znížia. Formovanie rusko-tureckej aliancie pokračuje, čím tvrdšie budú Američania vystupovať, tým ústretovejší budú Turci smerom k Rusku.